Lechquellengebirge
| Lechquellengebirge | |
| pohorie | |
 dolina Lechtal
| |
| Štát |  Rakúsko
|
|---|---|
| Krajina | Vorarlbersko |
| Časť | Nördliche Kalkalpen |
| Povodie | Rýn, Lech |
| Najvyšší bod | Untere Wildgrubenspitze |
| - výška | 2 753 m n. m. |
| Geologické zloženie | dolomit, vápenec, pieskovec, sľuda |
| Wikimedia Commons: Lechquellengebirge | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Lechquellengebirge je malá, menej známa horská skupina v spolkovej krajine Vorarlbersko v Rakúsku. Za svoj názov vďačí pohorie faktu, že tu vo vnútri hôr pramení významná vorarlberská rieka Lech. Geologicky sa radí do Nördliche Kalkalpen kde zaberá plochu 800 km² a vyznačuje sa svojou geologickou mnohotvárnosťou. Najvyšším vrcholom je Untere Wildgrubenspitze (2 753 m).
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Na juhu je pohorie ohraničené údolím Klostertal, západ je oddelený od pohoria Bregenzerwaldgebirge dolinou Walsertal. Riečka Bregenzer Ache tvorí severnú hranicu. Spojnica medzi mestami Warth-Lech-Arlberg ohraničuje Verwall od východu.
Členenie[upraviť | upraviť zdroj]
Lechquellengebirge sa delí na malé samostatné skupiny jednotlivých vrcholov alebo maximálne hrebeňov; celkom sa ich uvádza 14.
Najvyššie vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]
- Untere Wildgrubenspitze (2 753 m)
- Rote Wand (2 704 m)
- Großer Grätlisgrat (2 702 m)
- Mittlere Wildgrubenspitze (2 696 m)
- Nadel (2 685 m)
- Spuller Schafberg (2 679 m)
- Roggalspitze (2 672 m)
- Wasenspitze (2 665 m)
- Braunarlspitze (2 649 m)
- Hochlicht (2 600 m)
- Mohnenfluh (2 542 m)
- Karhorn (2 416 m)
- Zitterklapfen (2 403 m)
- Hochkünzelspitze (2 397 m)
- Feuerstein (2 271 m)
- Warther Horn (2 257 m)
- Gamsfreiheit (2 211 m)
- Hoher Frassen (1 979 m)
Krajina[upraviť | upraviť zdroj]
Oblasť je bohatá na zrážky a chladné počasie je tu skôr pravidlom ako výnimkou. Snehová pokrývka je tu mimoriadna, držiaca sa až do vrcholného leta. Napriek tomu v pohorí nie je žiadny ľadovec. Kraj je v zime využívaný pre prevádzkovanie zimných športov, predovšetkým je potom ideálny pre lyžiarov (predovšetkým údolie Lechtal). Porasty stromov sú skôr skromné. Dominujú tu hlavne borovice, kosodreviny, a proti lavínam ideálne nepoddajná jelša. Hranica lesa leží pomerne nízko v 1 700 – 1 800 m. Ojedinele rastú stromy do výšky 1 900 m. Pozoruhodná je hlavne veľmi rozmanitá kvetena. V histórii tu ako hlavný zdroj obživy dominovalo salašníctvo, dnes hlavne turistika.
Prírodné rezervácie[upraviť | upraviť zdroj]
Údolie Großes Walsertal je vyhlásené biosférickou rezerváciou, v ktorej je zahrnuté aj pohorie Lechquellengebirge. V pohorí sú vyhlásené nasledujúce chránené prírodné oblasti:
- Gadental, zriadená v r. 1987, plocha 1 336 ha
- Gipslöcher Oberlech , zriadená v r. 1988, plocha 21 ha
- Bodener Magerwiesen, zriadená v r. 1991, plocha 16,5 ha
- Faludriga Nova, zriadená v r. 2003
Oblasť ochrany rastlinstva a kveteny:
- Körbersee, zriadená v r. 1958, plocha 451 ha
Územie sústavy Natura 2000 zahŕňa:
- Bergwälder Klostertal
- Gadental, zriadené v r. 1995, plocha 1 544 ha
Horské chaty[upraviť | upraviť zdroj]
Nájdeme tu 5 horských chát (všetky vrátane tzv. winterraumu) vo vlastníctve spolku Alpenverein: Biberacher Hütte (1 842 m) , Frassen-Hütte (1 725 m), Freiburger Hütte (1 931 m), Göppinger Hütte (2 245 m) a Ravensburger Hütte (1 948 m).
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lechquellengebirge
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lechquellengebirge na českej Wikipédii.