Nergal (božstvo)
Nergal bol mezopotámsky boh uctievaný vo všetkých obdobiach mezopotámskych dejín, od rannej dynastie až po novobabylonskú ríšu, pričom niekoľko svedectiev naznačuje, že jeho kult prežil aj v období nadvlády Staroperzskej ríše. Spájal sa predovšetkým s vojnou, smrťou a chorobami a bol označovaný za „boha spôsobenej smrti."[1] Vládol Kuru, mezopotámskemu podsvetiu, v závislosti od mýtu buď v mene svojich rodičov Enlila a Ninlil, alebo v neskorších obdobiach v dôsledku manželstva s bohyňou Ereškigal. Pôvodne sa za jeho manželku považovala buď Mammitum, bohyňa pravdepodobne spojená s mrazom, alebo Laṣ, niekedy považovaná za menej dôležitú bohyňu medicíny, hoci existovali aj iné tradície.
Jeho hlavným kultovým centrom bola Kutha, ktorá sa nachádzala na severe historickej Babylónie. Jeho hlavný chrám niesol obradné meno E-Meslam a bol známy aj pod menom Meslamtaea, „ten, ktorý vychádza z Meslamu". Spočiatku bol uctievaný len na severe, pričom významnou výnimkou bol Girsu počas vlády Gudea z Lagaša, ale od obdobia Ur III sa stal hlavným božstvom aj na juhu. V Babylónii aj Asýrii zostal významný aj v neskorších obdobiach a v novobabylonskom štátnom panteóne bol po Mardukovi a Nabúovi považovaný za tretieho najdôležitejšieho boha.
Nergal bol spojený s veľkým počtom miestnych alebo cudzích božstiev. Akkadský boh Erra bol s ním synkretizovaný už v ranom období a najmä v literárnych textoch fungovali ako vzájomné synonymá. K ďalším významným božstvám, ktoré sa s ním často porovnávali alebo synkretizovali, patrí západný boh Rešep, najlepšie doložený v Eble a Ugarite, ktorý bol tiež bohom vojny, moru a smrti, a elamský Simut, ktorý bol pravdepodobne bohom bojovníkov a mal rovnaké spojenie ako Nergal s planétou Mars. Predpokladá sa tiež, že jeho meno sa používalo na označenie churritského boha, pravdepodobne Kumarbiho alebo Aštabiho, v raných nápisoch z Urkeša, ale existujú aj dôkazy, že ho Churriti uctievali pod jeho vlastným menom ako jedno z mezopotámskych božstiev, ktoré začlenili do svojho vlastného panteónu.
Na Nergala sa zameriavajú dva známe mýty: Nergal a Ereškigal a Epos o Errovi. Prvý z nich opisuje okolnosti jeho sobáša s Ereškigal, mezopotámskou bohyňou mŕtvych, zatiaľ čo druhý opisuje jeho besnenie a snahy jeho sukkala (sprievodného božstva) Išuma zastaviť ich. Objavuje sa aj v niekoľkých ďalších, menej zachovaných skladbách.
Postava[upraviť | upraviť zdroj]
Úloha Nergala ako boha podsvetia je doložená už v ranodinastickom hymne zami venovanom Kuthe, kde je navyše spájaný s takzvanými „božstvami Enki-Ninki",[1] skupinou považovanou za Enlilovych predkov, ktorí podľa viery prebývali v podsvetí.Podľa hymnu z obdobia vlády Išme-Dagana vládu nad krajinou mŕtvych udelili Nergalovi jeho rodičia Enlil a Ninlil.[2] Verilo sa, že rozhoduje o osudoch mŕtvych rovnako ako Enlil o osudoch živých.[3] V jednej starobabylonskej piesni adab sa Nergal opisuje ako „Enlil z vlasti (kalam) a podsvetia (kur)". Príležitostne sa o ňom hovorilo aj ako o Enlil-banda, „mladšom Enlilovi", hoci tento titul fungoval aj ako epiteton boha Enkiho.
Okrem toho, že Nergal bol bohom podsvetia, bol aj bohom vojny, o ktorom sa verilo, že sprevádza vládcov na výpravách, ale aj zaručuje mier vďaka svojej hrôzostrašnej povahe, ktorá slúži ako odstrašujúci prostriedok[26]. v tejto funkcii bol známy ako Lugal-silimma, „pán mieru"[17]. bol tiež spájaný s chorobami. [26] Ako zhrnul Frans Wiggermann, jeho rôzne domény z neho robia boha „spôsobenej smrti"[4]. zohrával dôležitú úlohu aj v apotropaických rituáloch, v ktorých sa bežne vzýval, aby chránil domy pred zlom[17]. ako amulety sa používali fragmenty tabuliek obsahujúcich Epos o Errovi, text podrobne opisujúci jeho činy[27].
Spájanie s inými božstvami[upraviť | upraviť zdroj]
Bohom, ktorý sa najviac spájal s Nergalom, bol Erra, ktorého meno bolo skôr akkadské než sumerské a možno ho chápať ako „spaľujúci".[1] Dvaja bohovia s menom podobným Errovi, ktorí sa tiež spájali s Nergalom, boli Errakal a Erragal. predpokladá sa, že mali odlišný pôvod od Erra
Ninazu bol s Nergalom zrejme spájaný už v ranodynnastickom období, keďže v dokumente zo Šuruppaku sa o ňom hovorí ako o „Nergalovi z Enegi", jeho hlavnom kultovom centre.[1] Samotné mesto sa niekedy nazývalo „Kutha zo Sumeru".[4] v neskorších dobách, najmä v Ešnunne, sa začal vnímať ako syn Enlila a Ninlil a boh bojovník, podobný Nergalovi.[1]
V neskorých, helenistických prameňoch z Palmýry, Hatry a Tarsu slúžil Herakles ako interpretatio graeca pre Nergala, pričom Herakles aj Nergal boli (v rôznych časových obdobiach) spájaní aj s anatólskym bohom Sandasom.[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e Wiggermann, Frans A. M. (1998), Nergal A. Philological, Reallexikon der Assyriologie, retrieved 2022-02-05
- ↑ Zólyomi, Gabor (2010). Hymns to Ninisina and Nergal on the Tablets Ash 1911.235 and Ni 9672. Your praise is sweet : a memorial volume for Jeremy Black from students, colleagues and friends. London: British Institute for the Study of Iraq. ISBN 978-0-903472-28-9. OCLC 612335579.
- ↑ Peterson, Jeremiah (2015). An Adab Composition of Nergal/Meslamtaea at Lagaš and Ĝirsu for Šulgi". Journal of Cuneiform Studies. University of Chicago Press. (1): 45–63. doi:10.5615/jcunestud.67.2015.0045. ISSN 0022-0256. S2CID 164471894.
- ↑ George, Andrew R. (2003). The Babylonian Gilgamesh epic: introduction, critical edition and cuneiform texts. Oxford New York: Oxford University Press. ISBN 0-19-814922-0. OCLC 51668477.
- ↑ Taracha, Piotr (2009). Religions of Second Millennium Anatolia. Harrassowitz. ISBN 978-3447058858.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nergal (božstvo)
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nergal na anglickej Wikipédii.