Pápežský biblický inštitút
Pápežský biblický inštitút[1][2][3] alebo Pápežský biblický ústav[4] (tal. Pontificio Istituto Biblico, alebo lat. Pontificium Institutum Biblicum – PIB)[3] je vysokoškolská inštitúcia („postgraduálny biblický študijný ústav“)[4] Svätej stolice sídliaca v Ríme na Piazza della Pilotta[5] (a s pobočkou v Jeruzaleme)[2], ktorá je zameraná predovšetkým na štúdium biblistiky. Výučba prebieha v talianskom a anglickom jazyku. Po celú dobu svojej existencie je inštitút vedený Spoločnosťou Ježišovou.[5][2]
Inštitút sa skladá z dvoch fakúlt, Biblickej fakulty a Fakulty starovekých blízko-východných štúdií. Má bohatú knižnicu a múzeum. V roku 2000 študovalo na inštitúte 375 študentov zo 60 národov sveta. Inštitút má bohatú publikačnú činnosť, vydáva napríklad biblické periodiká Biblica a Orientalia, bibliografický zoznam Elenchus bibliographicus biblicus či knižné série Analecta Biblica a Analecta Orientalia a iné.[5][2][3]
Inštitút založil 7. mája 1909 pápež Pius X. apoštolským listom Vinea electa („vyvolená vinica“).[2][4]
Súčasným rektorom je od roku 2023 Slovák Peter Dubovský[6], ktorý vo funkcii vystriedal Kanaďana slovenského pôvodu Michaela Francisa Kolarcika (2014 – 2023).
Rím[upraviť | upraviť zdroj]
Inštitút bol založený 7. mája 1909 apoštolským listom Vinea electa („vyvolená vinica“) pápeža Pia X. Pôvodne nemal právomoc udeľovať akademické tituly, ale len pripravoval študentov ku skúškam pred Pápežskou biblickou komisiou. Od vydania apoštolského listu Cum Biblia sacra z 15. augusta 1916 pápežom Benediktom XV. inštitút udeľoval licenciát zo Svätého písma (lat. Sacra Sriptura Licenciate) menom Pápežskej biblickej komisie. Akademicky sa inštitút osamostatnil po vydaní Motu proprio Quod maxime pápeža Pia XI. z 9. septembra 1930, keď mu bolo súčasne priznané oprávnenie udeľovať doktorát. Pius XI. Pápežský biblický inštitút zároveň spojil s Pápežskou Gregoriánskou univerzitou a Pápežským východným inštitútom. Inštitúcie „majú svoje vlastné štatúty a jedného vicerektora, ktorým je generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej“.[2]
Inštitút bol spočiatku vnímaný ako inštitúcia strážiaca katolíckych exegétov Svätého písma pred modernizmom. K zmene došlo začiatkom 30. rokov 20. storočia, keď sa dlhoročným rektorom inštitútu stal Augustin Bea. Došlo k zblíženiu katolíckych a protestantských biblických exegétov.[2]
Pôvodne sa inštitút nečlenil na fakulty, no v roku 1932 bola založená Fakulta pre štúdium starovekého Blízkeho východu, pričom pôvodná časť školy sa začala označovať ako Fakulta biblických štúdií. Veľkým kancelárom inštitútu je prefekt Kongregácie pre katolícku výchovu. Vicekancelárom je generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej.[2]
Jeruzalem[upraviť | upraviť zdroj]
Od roku 1927 má Pontificio Istituto Biblico pobočku v Jeruzaleme[2] tvorenú zázemím pre ubytovanie vyučujúcich a študentov, knižnicou a múzeom. Študenti inštitútu môžu v rámci štúdia navštevovať kurzy na Hebrejskej univerzite, Francúzskej biblickej a archeologickej škole (École biblique; Dominikánsky biblický inštitút) alebo absolvovať kurzy na Františkánskom biblickom inštitúte (lat. Studium Biblicum Franciscanum). Pobočka predstavuje nezávislú inštitúciu s vlastným štatútom a akademickým programom.[2]
Rektori[upraviť | upraviť zdroj]
Všetci rektori pochádzali zo Spoločnosti Ježišovej. Zoznam:[7][8]
- Leopold Fonck (1909 – 1918)
- Andrés Fernández Truyols (1918 – 1924)
- John J. O'Rourke (1924 – 1930)
- Augustin Bea (1930 – 1949)
- Ernest Vogt (1949 – 1963)
- Roderick Andrew Francis MacKenzie (1963 – 1969)
- Carlo Maria Martini (1969 – 1978)
- Maurice Gilbert (1978 – 1984)
- Albert Vanhoye (1984 – 1990)
- Klemens Stock (1990 – 1996)
- Robert F. O'Toole (1996 – 2002)
- Stephen Pisano (2002 – 2008)
- José María Abrego de Lacy (2008 – 2014)
- Michael Francis Kolarcik (2014 – 2023)
- Peter Dubovský (od 2023)[6]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Pápežský biblický inštitút. In: GECSE, Gusztáv; HORVÁTH, Henrik. Malý lexikon Biblie. Bratislava : Spektrum, 1990. (odkaz na heslo Institutum Biblicum). ISBN 80-218-0038-0. S. 147.
- ↑ a b c d e f g h i j SLIVKA, Daniel. Pápežský biblický inštitút a jeho inštitúty v Jeruzaleme. Theologos (Prešov: Prešovská univerzita v Prešove Gréckokatolícka teologická fakulta), 2008, čís. 1, s. 228 – 244. ISSN 1335-5570.
- ↑ a b c Pápežský biblický inštitút. In: HERIBAN, Jozef. Príručný lexikón biblických vied. Rím : Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda, 1992. (Biblica; zv. 4.) S. 769.
- ↑ a b c Institutum Biblicum. In: GECSE, Gusztáv; HORVÁTH, Henrik. Malý lexikon Biblie. Bratislava : Spektrum, 1990. ISBN 80-218-0038-0. S. 147.
- ↑ a b c COSTELLOE, M. J.; HAYES, P. J.. PONTIFICAL ROMAN UNIVERSITIES. In: New Catholic Encyclopedia. 2nd Ed. Vol. 11. Pau – Red. Washington; Detroit et al. : The Catholic University of America; Gale, 2002. ISBN 0-7876-4015-8. S. 485.
- ↑ a b Jezuita Peter Dubovský sa stal rektorom Pápežského biblického inštitútu [online]. Bratislava: Tlačová kancelária konferencie biskupov Slovenska, [cit. 2024-05-18]. Dostupné online.
- ↑ Pontifical Biblical Institute (Biblicum) [online]. GCatholic, [cit. 2024-05-18]. Dostupné online.
- ↑ GILBERT, Maurice. The Pontifical Biblical Institute: A Century of History (1909-2009). Roma : Pontificio istituto biblico, 2009. ISBN 978-88-7653-643-4. S. 9.
Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- SLIVKA, Daniel. Pápežský biblický inštitút a jeho inštitúty v Jeruzaleme. Theologos (Prešov: Prešovská univerzita v Prešove Gréckokatolícka teologická fakulta), 2008, čís. 1, s. 228 – 244. ISSN 1335-5570.