Pacsirta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Pacsirta (Wo die Lerche singt), je opereta, ktorú skomponoval Franz Lehár. Názov operety možno preložiť do slovenčiny z maďarského orginálu ako „Škovránok“, alebo z nemeckej verzie ako „Kde škovránok spieva“.

Premiéra operety sa konala 1. februára 1918 v Király Színház v Budapešti a bola to jediná svetová premiéra Lehárovej operety v Maďarsku (všetky ostatné sa konali vo Viedni, alebo v Berlíne) . Libreto napísal Ferenc Martos.

Premiéru operety poznačila bieda a všeobecne zlá nálada panujúca v Rakúsko-Uhorsku koncom Prvej svetovej vojny. Podpísanie Brestlitovského mieru znamenalo koniec aspoň východného frontu a tým aj všeobecné zlepšenie nálady obyvateľstva. To napomohlo úspešnej premiére operety aj v Theater an der Wien (27. marec 1918). Libreto pre nemeckú premiéru napísali Alfred Mária Willner a Heinz Reichert.

Hlavné postavy[upraviť | upraviť zdroj]

postava Hlasový rozsah
Juliška, jednoduché vidiecke dievča soprán
Šándor Zápolya, maliar tenor
Pista Bodroghy, Juliškin nápadník tenor
Vilma Garamy, speváčka, Šándorova milá soprán

Obsah[upraviť | upraviť zdroj]

I. dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Šándor Zápolya je budapeštiansky maliar, ktorý trávi leto na vidieku. Vyberie si Julišku za model a zaľúbi sa do nej. Čoskoro sa však objaví Šándorova známosť, speváčka Vilma. Aj Juliška má nápadníka Pistu, ktorý sa opije a pobije so Šándorom. Juliška sa rozhodne odísť do Budapešti.

II. dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Juliška aj so svojím otcom sú ako hostia v Šándorovom ateliéri. Snažia sa naučiť mestským spôsobom, ale veľmi sa im nedarí a Juliška sa stáva terčom výsmechu. Navyše aj žiarli na Vilmu.

III. dejstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Šándor vyhráva prvú cenu s portrétom Julišky a získava vytúženú slávu. Juliška ho už prestala baviť a vracia sa k Vilme. Sklamaná Juliška sa udobrí s Pištom a vracia sa aj s otcom do rodnej dediny.