Pasionál abatyše Kunhuty

Dedikačná listina z pasionálu s vyobrazením opátky Kunhuty

Pasionál abatyše Kunhuty je súbor piatich duchovných textov zo začiatku 14. storočia vytvorený na popud Kunhuty Přemyslovny.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý text bol spísaný už okolo roku 1312 a celé dielo bolo dokončené približne v roku 1321, v dobe Kunhutinej smrti. Na tvorbe pasionálu sa podieľal kanonik Beneš a tiež významný dominikán a neskôr inkvizítor Kolda z Koldic. Beneš rukopis iluminoval (vymaľoval), pričom jeho práca po umeleckej stránke dosahuje kvality francúzskeho kráľovského dvora. Ilustrácii je celkovo dvadsaťšesť, sú na nich zobrazené divadelné scény, ktoré sa hrali v kláštore sv. Juraja na Veľkú noc. Svoj výtvarný sprievod doplnil Beneš i vlastnými veršami, v ktorých sa odráža jeho nevšedné nadanie.

Pasionál tvorí súbor piatich duchovných textov a je metaforou o utrpení cirkvi. Prvý text je Podobenstvo o nepremoženom rytierovi z roku 1312 (autorom je Kolda) a o rok neskôr bol iluminovaný. Rytierom je tu Ježiš Kristus a Panna či nevesta Kristova symbolizuje ľudskú dušu. Nevesta a Kristus splynú v jedno, čo Beneš stvárnil splynutím ich svätožiar.

Nasledujú dve stredoveké veľkonočné básne o Panne Márii a skladba O nebeských príbytkoch (istým autorom je opäť Kolda, ktorý ju napísal v roku 1314). Posledné dva texty sú Pašijové kázanie pápeža Leva a Plač Márie Magdalény a vznikli zrejme až po roku 1321, teda po Kunhutinej smrti. V Pasionáli bola nájdená i Kunhutina modlitba.

Pasionál možno brať i ako akýsi stredoveký orloj. Kristus je pojatý ako Slnko a jeho nevesta ako Venuša. Anjeli sú hviezdy, diabol - had je démon tmy a zimy alebo súhvezdie jesenného hada a Kristov kríž je pojatý ako kríženie nebeského rovníka a ekliptiky.

V knihe je vložený dvojlist, kde je opátka Kunhuta zobrazená ako princezná (korunovaná dvomi anjelmi) a ako nevesta Kristova. Jej obraz je však rozmazaný, asi bol bozkávaný ako vzácna relikvia.

V roku 2005 bol Pasionál abatyše Kunhuty vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.