Perperikon

	Perperikon
	Перперикон
	archeologická lokalita
	ruiny Perperikonu
Štát	Bulharsko
Oblasť	Kărdžali
Súradnice	41°42′53″S 25°27′55″V / 41,714722°S 25,465278°V
	Wikimedia Commons: Perperikon
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 41°42′53″S 25°27′55″V / 41,714722°S 25,465278°V

Perperikon (bulh. Перперикон) je trácka skalná svätyňa v Bulharsku, ktorá sa nachádza v rodopskom pohorí 15 km severovýchodne od mesta Kărdžali. Perperikon bol osídlený už v čase neolitu. Následne bol Trákmi zväčšený a premenený v opevnený komplex svätého skalného mesta s kráľovským palácom. Toto miesto bolo potom využívané Rimanmi, neskôr Byzantíncami, osídlené bolo aj vo stredoveku a v dobe osmanskej nadvlády.

Staroveká história[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé doklady ľudskej činnosti v Perperikon máme z obdobia neskorého neolitu. V tejto dobe bol Perperikon centrálnym kultovým miestom celej oblasti. Civilizácia, ktorá toto miesto obývala, zostáva dodnes záhadou a archeológovia ju nateraz nazvali „Civilizácia skalných ľudí“.

Z doby chalkolitu zaznamenávame hrubé opracovávanie skalného masívu. Medzi najčastejšie nálezy z tejto doby patria črepy kultovej keramiky v jamách vytesaných v skale.

Na keramike sa objavuje motív sprevádzajúci celú túto civilizáciu, a to slnko s piatimi lúčmi. Ľudia doby kamennej si zvolili toto miesto za sídlo svojich bohov a zriadili tu orákulum, ku ktorému neskôr pribudol tiež chrám.

V dobe bronzovej kultová tradícia tohto miesta pokračovala a z tejto doby sa nám dobre zachovali zvyšky budov vytesaných v skale. Následne bolo celé miesto veľmi rozšírené a v čase od 18. do 12. storočia pred Kr. zažilo veľký rozkvet.

V 13. storočí pred Kr. bol Perperikon centrom pre spracovanie kovov, čo dokladajú nálezy zlievarenských foriem pre sekery, taviacich nádob a mechov nájdených pri archeologických prácach v roku 2006. Zrejme z ranej doby železnej pochádza guľatý kamenný oltár s priemerom takmer dva metre.

Náboženský význam Perperikonu neustále stúpal a približne v 6. alebo 5. storočí pred Kr. sa stal opevnenou rezidenciou kráľa. Perperikon sa tiež stal kultovým miestom orfizmu, pričom niektorí bulharskí archeológovia veria, že Orfeus nebol len polomytickou osobou, ale aj skutočným vládcom, ktorého sídlom mohlo byť aj Perperikon. Ďalej tu boli nájdené tiež známky vykonávania rituálov dionýzovského kultu.

Rimania nechali Perperikon prestavať, vytesať troj- až štvorposchodovú pevnosť a celý pahorok obohnali masívnymi múrmi.

Opis náleziska[upraviť | upraviť zdroj]

Perperikon sa skladá zo štyroch hlavných častí. Prvá je citadela, teda akropola na vrchole kopca, ďalej palác nachádzajúci sa hneď pod akropolou, ktorý zrejme slúžil tiež ako chrám a dve vonkajšie mestá, či mestské časti, jedno na severnom a druhé na južnom úbočí kopca. Tieto dve mestá zatiaľ čakajú na archeologický prieskum, ale z terénneho pozorovania sú vidieť ulice a verejné aj náboženské budovy vytesané v skale.

Akropoly[upraviť | upraviť zdroj]

Akropolu, ktorá bola vybudovaná už skôr, ale Rimanmi mohutne prestavaná, chránili múry hrubé osem a pol metra. Celá akropola a základy budov, ktoré na nej stáli, boli vyhĺbené v skalnom masíve. Vo východnej časti akropoly bola vytesaná budova, ktorá pripomína najviac baziliku. Pravdepodobne išlo o pohanský chrám, neskôr premenený na kresťanský kostol. Z tohto chrámu viedlo na západ do srdca akropoly stĺporadie. Po ďalších archeologických prácach bol roku 2005 na akropole odkrytý veľký palác, o ktorom doteraz nikto nevedel. Celý palác približne s päťdesiatimi miestnosťami, halami a chodbami zaberá rozlohu 10 000 m². Výnimočná je predovšetkým vstupná tridsať metrov dlhá hala a hroby vládcov, vytesané v skale. Palác mal ako priestory určené na reprezentáciu - trónna sála, tak tiež hospodárske priestory. Tento palác bol pravdepodobne vystavaný už na konci doby bronzovej, a tak sa nám ponúka porovnanie s palácmi mykénských vládcov.

Dionýzov chrám[upraviť | upraviť zdroj]

Hneď pod akropolou sa v severozápadnej časti Perperikonu nachádza palác alebo chrám, ktorý bol pravdepodobne zasvätený bohu Dionýzovi. Pravdepodobne najstaršia časť paláca - samotný Dionýzov chrám - mal podobu haly bez strechy s oválnou základňou vytesanú do skaly. Uprostred tohto chrámu stál už spomínaný tri metre vysoký kamenný guľatý oltár s priemerom takmer dva metre, kde sa zrejme odohrávali zápalné obete. Táto oválna sála sa stala neskôr súčasťou väčšieho palácového komplexu, ktorý by sme mohli nazvať svätým kráľovským palácom. Trácki vládca stelesňoval ako svetskú, tak náboženskú autoritu (bol veľkňazom), a tak bol zrejme starší chrám integrovaný do kráľovského paláca.

Ďalšie stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalej vieme o ďalších dvoch palácoch, ktoré sa nachádzajú na južnom úpätí hory, avšak doteraz neboli odkryté. Medzi ďalšie pozoruhodné objavy na Perperikone patrí veľká vodná nádrž vytesaná do skaly, ktorá je približne šesť metrov hlboká, dvanásť metrov dlhá a šesť metrov široká. Okrem tejto nádrže vieme zatiaľ o ďalších dvoch.

V neskorej rímskej dobe v časoch christianizácie bol na Perperikone zriadený kostol a v roku 2005 bola tiež objavená jedinečná kazateľnica z prelomu 4. a 5. storočia.