Peter Steinhübel
| Peter Steinhübel | |
| slovenský kontroverzný podnikateľ, vekslák a mafián | |
| Iné mená | Žaluď, Suchý |
|---|---|
| Narodenie | 23. november 1964 Bratislava, ČSSR |
| Úmrtie | 4. august 1999 (34 rokov) Bratislava, Slovensko |
| Bydlisko | Petržalka |
| Národnosť | slovenská |
| Štátna príslušnosť | Slovensko |
| Zamestnanie | podnikateľ, vekslák, mafián |
Peter Steinhübel, známy ako Žaluď alebo Suchý (* 23. november 1964, Bratislava – † 4. august 1999, Bratislava), bol slovenský kontroverzný podnikateľ, vekslák a mafián.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Jeho otec bol známym priekupníkom zlata v „Galérke“ v Bratislave. Steinhübel začínal ako predajca párkov na Hlavnej stanici. Neskôr pracoval ako nástrojár v Závodoch ťažkého strojárstva a potom sa stal vekslákom.
Po páde socialistického režimu začal podnikať. Počas éry malej privatizácie získal autoservis v Pezinku, pred ktorým nechal postaviť repliku Sochy slobody.[1] Potom prenajímal aj sklady.
Od roku 1993 do jeho smrti bolo naňho spáchaných šesť atentátov, všetky prežil okrem posledného.[2] Medzi policajtmi sa údajne hovorilo, že „má sedem životov ako mačka“.
Dňa 20. mája 1997 vstúpil do Vagón Holding spol. s r. o. (Tatravagónka) v Poprade a po zmiznutí väčšinového majiteľa Vladimíra Bachleda sa stal novým generálnym riaditeľom spoločnosti. Jeho meno je tiež spájané s hotelom Kyjev v Bratislave.
Neskôr sa dostal k spoločnosti Bratislavské mraziarne a. s. a od podnikateľa Vladimíra Poóra odkúpil televíznu stanicu VTV. Pri vchode do areálu Bratislavských mraziarní a. s. bol 4. augusta 1999 zastrelený odcudzenou poľovníckou puškou Sauer[3] z bývalých mliekarní, keď nastupoval v sprievode ochranky do svojej pristavenej limuzíny.
| „ | Veď som vám hovoril, že na mňa máte dávať pozor! | “ |
| – Peter Steinhübel | ||
Po prevoze do nemocnice v bratislavskej mestskej časti Ružinov podľahol následkom zranení v noci zo 4. na 5. augusta.
Je pochovaný na cintoríne v Petržalke, kde aj žil.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Pezinská Socha slobody [online]. www.sorger.sk, [cit. 2021-02-02]. Dostupné online.
- ↑ A.S, Petit Press. Žaluď tesne pred smrťou tvrdil redaktorovi SME, že jeho Ferrari nestálo 14 miliónov [online]. www.sme.sk, [cit. 2021-02-02]. Dostupné online.
- ↑ MEGO, Ivan. Vražda bossa Petera Steinhübela je premlčaná! [online]. nastope.sk, 2019-08-05, [cit. 2021-02-02]. Dostupné online. Archivované 2021-02-09 z originálu.
- ↑ TERAZ.SK. Hrob Petra Steinhübela [online]. TERAZ.sk, [cit. 2021-01-28]. Dostupné online.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- MURÍN, Gustáv. Volajú ma Žaluď ...a ešte ma nedostali: Príbeh jedného mafiána. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2015. ISBN 978-80-8115-220-7. S. 120.
- MURÍN, Gustáv. Mafiáni 2: Danišovci, Peter ,,Žaluď“ Steinhübel – Diničovci. [s.l.] : Marenčin PT, 2016. ISBN 9788081148439. S. 224.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- AKTUALITY.SK. Mafián Žaluď mal sedem životov ako mačka. Odhalia jeho vraha? [online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-01-28]. Dostupné online.
- Átlőtték egy vadászpuskával, mielőtt átszállt volna Ferrarijából páncélozott Mercijébe - 20 éve ölték meg Peter Steinhübelt! [online]. brutal.parameter.sk, [cit. 2021-01-28]. Dostupné online. (po maďarsky)
- Mafia v hlavnom meste (1989-1999) IV. | Bratislavské noviny [online]. www.bratislavskenoviny.sk, [cit. 2021-01-28]. Dostupné online.
- Mafiáni (Peter Steinhübel – banditmanažér) [online]. rtvs.sk, [cit. 2021-02-02]. Dostupné online.