Pythagoras (sochár zo Samosu)

Pythagoras (starogr. Πυθαγόρας) bol grécky sochár a maliar z ostrova Samos v 5. stor. pred Kr.^[1]

Pythagoras, z ostrova Samos, bol maliar a sochár, ktorý tvoril pravdepodobne v 5. storočí pred Kr. Plínius ho výslovne odlišoval od sochára Pythagora z Rhégia a tiež aj Diogenes Laertios, ktorý uvádza: „Niektorí spisovatelia však tvrdia, že bol ešte iný Pythagoras, sochár z Rhégia, ktorého pokladajú za vynálezcu teórie a symetrii, a ešte iný, sochár zo Samosu...“ ^[2]

Plínius zaznamenal, že Pythagoras zo Samosu začínal ako maliar a že sa veľa hovorilo o jeho siedmich nahých sochách (zrejme sochách Sedmich proti Thébam ^[3]), ktoré boli umiestnené pri chráme Dnešného šťastia (Fortuna Huiusce Diei) v Ríme a o soche starého muža.^[4]^[5]^[6]

Pausanias spomína sochu Euthyma z Lokier, víťaza olympijských hier v boxe v rokoch 484, 476 a 472 pred Kr., umiestnenú v Olympii, ako dielo sochára Pythagora (Pausanias tu neuvádza jeho domovskú krajinu).^[7] Nápis na podstavci tejto sochy nájdený v Olympii ho identifikuje ako sochára zo Samosu:

...Εὔθυμος Λοκρὸς ἀπὸ Ζεφυρίο ἀνέθηκε. Πυθαγόρας Σάμιος ἐποίησεν.

preklad: ...Euthymovi z Lokier Epizefyrskych venovali. Pythagoras zo Samosu zhotovil.

^[8]^[9]

Je možné, že Pythagoras zo Samosu a Pythagoras z Rhégia bola tá istá osoba (väčšina znalcov je o tom presvedčených).^[10]^[4]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

↑ Hilmar Schmuck. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 798.
↑ Diogenes Laertios. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007. ISBN 978-80-8061-286-3. S. 309.
↑ Stefano Rebeggiani. The Fragility of Power. Oxford : Oxford University Press, 2018. ISBN 978-01-9025-182-6. S. 36.
↑ ^a ^b Alberdina Houtman, Albert de Jong, Magda Misset-Van de Weg. Empsychoi Logoi — Religious Innovations in Antiquity. Leiden : BRILL, 2008. ISBN 978-90-4743-322-4. S. 119-120.
↑ Plinius Secundus, Naturalis Historia, 34,60.
↑ Sir Henry Ellis. The British museum. London : Knight, 1836. S. 19.
↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 441-442.
↑ Inscriptiones Graecae, Olympia IvO 144 [1]
↑ Fabiano Fiorello Di Bella. Il ritratto nell'arte greca. Roma : Giorgio Bretschneider editore, 2021. ISBN 978-88-7689-330-8. S. 77.
↑ J. J. Pollitt. The Art of Ancient Greece. Cambridge : Cambridge University Press, 1990. ISBN 978-05-2127-366-4. S. 44.

[:798-1] Hilmar Schmuck. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 798.

[:309-2] Diogenes Laertios. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007. ISBN 978-80-8061-286-3. S. 309.

[:36-3] Stefano Rebeggiani. The Fragility of Power. Oxford : Oxford University Press, 2018. ISBN 978-01-9025-182-6. S. 36.

[:119-120-4] Alberdina Houtman, Albert de Jong, Magda Misset-Van de Weg. Empsychoi Logoi — Religious Innovations in Antiquity. Leiden : BRILL, 2008. ISBN 978-90-4743-322-4. S. 119-120.

[:34,60-5] Plinius Secundus, Naturalis Historia, 34,60.

[:19-6] Sir Henry Ellis. The British museum. London : Knight, 1836. S. 19.

[:441-442-7] Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 441-442.

[:3-8] Inscriptiones Graecae, Olympia IvO 144 [1]

[:77-9] Fabiano Fiorello Di Bella. Il ritratto nell'arte greca. Roma : Giorgio Bretschneider editore, 2021. ISBN 978-88-7689-330-8. S. 77.

[:44-10] J. J. Pollitt. The Art of Ancient Greece. Cambridge : Cambridge University Press, 1990. ISBN 978-05-2127-366-4. S. 44.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]