Digitálna stopa

Digitálna stopa alebo digitálny tieň je jedinečný súbor sledovateľných digitálnych aktivít, úkonov, príspevkov a komunikácií, ktoré sa prejavujú na internete alebo digitálnych zariadeniach. Digitálne stopy možno klasifikovať ako pasívne alebo aktívne. Pasívne sú aktivity používateľa pri prehliadaní webu a informácií uložených ako súbory cookie. Aktívne sú často zámerne vypustené používateľom na účel zdieľania informácií na webových stránkach alebo v sociálnych médiách. Tento výraz sa zvyčajne vzťahuje na osobu, ale digitálna stopa môže označovať aj firmu, organizáciu alebo korporáciu.

Používanie digitálnej stopy má pozitívne aj negatívne dôsledky. Na jednej strane s ním súvisia mnohé problémy s ochranou súkromia. Napríklad cudzie osoby môžu zostavovať informácie o konkrétnej osobe bez jej povolenia iba pomocou vyhľadávacích nástrojov. Spoločnosti môžu zasa vytvárať prispôsobené reklamy na základe histórie prehliadania. Na druhej strane to môže niekto využiť a profitovať zo svojej digitálnej stopy ako influenceri v sociálnych médiách. Zamestnávatelia navyše využívajú digitálnu stopu uchádzača o zamestnanie na online preverovanie a posudzovanie jeho vhodnosti, keďže je to lacnejšie a dostupné. Z dvoch rovnocenných uchádzačov môže mať výhodu ten, ktorý má pozitívnu digitálnu stopu. Keďže sa používanie technológií čoraz viac rozširuje, dokonca aj deti vytvárajú väčšie digitálne stopy, čo môže mať pozitívne, ale aj negatívne dôsledky, napríklad pri prijímaní na vysokú školu. Keďže je ťažké nemať digitálnu stopu, je v najlepšom záujme každého z nás vytvárať pozitívnu stopu.

Typy digitálnych stôp

Pasívne digitálne stopy sú dátové stopy, ktoré jednotlivec neúmyselne zanecháva online. Môžu byť uložené rôznymi spôsobmi v závislosti od situácie. Stopa môže byť uložená v online databáze ako „zásah“ v online prostredí. Stopa môže sledovať IP adresu používateľa, kedy bola vytvorená a odkiaľ pochádza a neskôr sa táto stopa analyzuje. V offline prostredí môžu mať administrátori prístup k úkonom vykonaným na zariadeniach a zobrazovať si ich bez toho, aby videli, kto ich vykonal. Príkladmi pasívnych digitálnych stôp sú aplikácie využívajúce geolokáciu, webové stránky, ktoré sťahujú súbory cookie do vášho zariadenia, alebo história prehliadača. Aj keď sú pasívne digitálne stopy nevyhnutné, môžete ich zredukovať tak, že zrušíte svoje staré účty, použijete nastavenia ochrany osobných údajov (verejné alebo súkromné účty) a občas skúsite v prehľadávači vyhľadať samého seva, aby ste videli, aké informácie sú o vás dostupné.

Aktívne digitálne stopy sú zámerné, pretože sú zverejňované alebo zdieľané úmyselne. Aj tie sa môžu ukladať rôznymi spôsobmi v závislosti od situácie. Digitálna stopa sa môže uložiť, keď sa používateľ prihlási na stránku a nahrá tam príspevok alebo urobí zmenu. Registrované meno je spojené s úpravou v online prostredí. Príkladmi aktívnych digitálnych stôp sú príspevky na sociálnych sieťach, nahraté videá alebo obrázky alebo zmeny vykonané na rôznych webových stránkach.

Problémy s ochranou súkromia

Digitálne stopy nie sú digitálnou identitou ani pasom, ale zhromaždený obsah a metadáta ovplyvňujú súkromie na internete, dôveru, bezpečnosť, digitálnu reputáciu a odporúčania. Ako sa digitálny svet rozširuje a začleňuje do rôznych oblastí života, vlastníctvo a práva týkajúce sa údajov sú čoraz dôležitejšie. Digitálne stopy sú kontroverzné v tom, že súkromie a otvorenosť sa dostávajú do konfliktu. Scott McNealy, generálny riaditeľ spoločnosti Sun Microsystems, povedal v roku 1999 „Get Over It“ (v slovenčine: „Povzneste sa nad tým“), keď hovoril o súkromí na internete. Citát sa neskôr stal bežne používanou frázou pri diskusiách o súkromných údajoch a o tom, čo s nimi spoločnosti robia. Digitálne stopy sú problémom ochrany súkromia, pretože ide o súbor sledovateľných akcií, príspevkov a myšlienok zdieľaných používateľmi. Dajú sa vysledovať a umožňujú používateľom internetu dozvedieť sa viac o ľudských činoch.

Záujemcovia využívajú internetové stopy z niekoľkých dôvodov vrátane kybernetického preverovania, napríklad pri nábore nových zamestnancov podľa ich online aktivít. Internetové stopy využívajú aj orgány činné v trestnom konaní na poskytovanie informácií, ktoré inak nie sú dostupné, z dôvodu nepostačujúcej pravdepodobnej príčiny. Digitálne stopy používajú aj marketéri pri zisťovaní, o aké produkty má používateľ záujem, alebo aby vzbudili záujem o konkrétny produkt na základe podobných záujmov.

Systémy sociálnych sietí môžu zaznamenávať aktivity jednotlivcov a tieto údaje sa potom stávajú akýmsi prehľadom o ich živote, tzv. life stream. Takéto využívanie sociálnych médií a roamingové služby umožňujú digitálneho sledovanie napríklad aj záujmov danej osoby, jej sociálne skupiny, správanie a polohu. Takéto údaje sa získavajú zo senzorov v zariadeniach a potom sa bez vedomia používateľa zhromažďujú a analyzujú. Mnohí používatelia zdieľajú svoje osobné informácie na platformách sociálnych médií, miesta, ktoré navštevujú, svoje časové plány a ich prepojenia, no nevedia pritom o možnostiach nastavenia ochrany osobných údajov a bezpečnostných dôsledkoch, ktoré s tým súvisia. Mnohé stránky sociálnych médií, ako napríklad Facebook, zhromažďujú veľké množstvo informácií, ktoré možno použiť na zostavenie profilu osobnosti používateľa. Informácie zhromaždené zo sociálnych médií, ako napríklad počet priateľov používateľa, môžu predpovedať, či daná osoba má introvertnú alebo extrovertnú osobnosť. Okrem toho prieskum medzi používateľmi sociálnych sietí ukázal, že 87 % z nich zverejňuje svoju prácu alebo dosiahnuté vzdelanie, 84 % zverejnilo celý svoj dátum narodenia, 78 % svoju polohu a 23 % svoje telefónne čísla.

Digitálna stopa človeka môže bez vedomia jednotlivca nielen prezradiť jeho osobné informácie, ako sú demografické údaje, sexuálna orientácia, rasa, náboženské a politické názory, osobnosť alebo inteligencia, ale odhaľuje aj psychologické aspekty danej osoby a uvoľňuje tieto informácie do sveta sociálnych sietí. Lifelogging je príkladom zhromažďovania informácií o živote a správaní jednotlivca. Existujú opatrenia na sťaženie sledovania digitálnej stopy. Dátové stopy boli napríklad využité a interpretované pri posudzovaní úverovej bonity prostredníctvom Facebooku, súdnom vyšetrovaní nemeckého sociálneho vedca Andreja Holma, zasielaní nevyžiadaných reklamných emailov americkou spoločnosťou OfficeMax alebo pri pohraničnom incidente kanadskej občianky Ellen Richardsonovej.

Dôsledky

Pracovná sila

Čoraz väčší počet zamestnávateľov hodnotí uchádzačov podľa ich digitálnej stopy na základe ich interakcií na sociálnych médiách z dôvodu znížených nákladov a ľahkej dostupnosti počas procesu prijímania do zamestnania. Použitím takýchto zdrojov môžu zamestnávatelia získať lepší prehľad o kandidátoch nad rámec ich dobre napísaných odpovedí na pohovor a dokonalých životopisov. Kandidáti, ktorí vykazujú slabé komunikačné schopnosti, používajú nevhodný jazyk alebo užívajú drogy či alkohol, sú hodnotení nižšie. Naopak kandidát s profesionálnou alebo rodinne orientovanou prítomnosťou na sociálnych sieťach dostáva vyššie hodnotenie. Zamestnávatelia posudzujú kandidátov aj na základe ich digitálnej stopy, aby určili, či sú vhodní pre ich organizáciu z hľadiska ich kultúry. Predpokladajme, že kandidát presadzuje hodnoty organizácie alebo prejavuje existujúcu vášeň pre jej poslanie. V takom prípade je pravdepodobnejšie, že sa kandidát začlení do organizácie a bude úspešnejší. Hoci je známe, že takéto hodnotenia nedokážu presne predpovedať pracovnú výkonnosť zamestnancov alebo mieru ich fluktuácie, zamestnávatelia stále používajú digitálne stopy na hodnotenie svojich uchádzačov. Záujemcovia o zamestnanie preto na sociálnych sieťach vytvárajú o sebe taký obraz, aby boli z profesionálneho hľadiska vnímaní pozitívne.

V niektorých profesiách je udržiavanie digitálnej stopy nevyhnutné. Ľudia si na internete vyhľadajú konkrétnych lekárov a ich recenzie. Polovica výsledkov vyhľadávania konkrétneho lekára odkazuje na hodnotiace webové stránky tretích strán. Takto si potenciálni pacienti môžu nevedomky vyberať svojich lekárov okrem online recenzií aj na základe ich digitálnej stopy. Okrem toho sa niektorí ľudia spoliehajú na sociálne médiá ako na svoj prostriedok zárobku a pôsobia tam ako influenceri, pričom využívajú svoju digitálnu stopu. Títo influenceri majú svoju základňu fanúšikov, ktorí budú nadšene sledovať ich rady. Výsledkom je, že marketéri platia influencerom, aby propagovali ich produkty medzi svojimi sledovateľmi, pretože toto médium môže priniesť lepšie výnosy ako tradičná reklama. V dôsledku toho môže byť kariéra človeka závislá od jeho digitálnej stopy.

Deti

Generácia Alfa nebude prvou generáciou narodenou do sveta internetu. Digitálna stopa detí sa preto stáva významnejšou ako kedykoľvek predtým a jej dôsledky nemusia byť jasné. Kvôli rodičovskému nadšeniu bude čoraz väčší počet rodičov vytvárať účty na sociálnych sieťach pre svoje deti v mladom veku, niekedy dokonca ešte pred narodením. Rodičia môžu zverejniť až 13 000 fotografií svojho dieťaťa na sociálnych sieťach pri slávnostiach alebo narodeninových oslavách ešte skôr, než sa dostanú do veku adolescencie. Okrem toho sa predpokladá, že tieto deti ešte pred dovŕšením veku 18 rokov sami uverejnia 70 000 príspevkov online. Tento narastajúci sa trend uverejňovania príspevkov na sociálnych sieťach vytvára mnoho príležitostí na zhromažďovanie údajov o neplnoletých deťoch. Keďže základné prvky totožnosti človeka zahŕňajú jeho meno, dátum narodenia a adresu, tieto deti sa môžu stať obeťou krádeže identity. Ak si rodičia myslia, že nastavenia ochrany osobných údajov môžu zabrániť odhaleniu fotografií a údajov detí, musia tiež dúfať v to, že ani ich sledovatelia sa nestanú obeťou takéhoto zneužitia. Cudzie osoby môžu nasnímať ich fotografie a vydávať sa za ich rodičov, alebo môžu tento obsah zverejniť. Napríklad počas dátového škandálu „Facebook-Cambridge Analytica“ unikli informácie o osobách cez priateľov ich priateľov a dostali sa k vyhľadávačom údajov. Prítomnosť detí na sociálnych sieťach môže predstavovať ohrozenie ich súkromia.

Tínedžeri

Niektorí odborníci tvrdia, že mladí ľudia, ktorí vstupujú do pracovného procesu, by mali zvážiť vplyv svojej digitálnej stopy na ich šancu uplatniť sa na trhu práce a profesionalitu. Digitálna stopa môže byť pre študentov veľmi dobrá, pretože zamestnanci prijímajúci na vysoké školy a potenciálni zamestnávatelia sa môžu rozhodnúť preskúmať online profily potenciálnych študentov a zamestnancov, čo má obrovský vplyv na budúcnosť študentov. Tínedžeri budú mať väčšie šance úspech, ak si uvedomia, aké dôsledky má ich konanie a ako to môže ovplyvniť ich budúcnosť. Naopak tí, ktorým je jedno, aký obraz o sebe vytvárajú na internete, budú mať problémy pri uchádzaní sa o prijatie na vysokú školu alebo do zamestnania. Tínedžeri, ktorí plánujú študovať na vysokej škole, budú v procese prijímania preverovaní prostredníctvom posúdenia ich digitálnej stopy. Navyše ak majú v úmysle získať na vysokej škole aj štipendium a nejakú finančnú pomoc, mali by myslieť na to, že v procese posudzovania žiadostí o získanie štipendia bude hodnotená aj ich digitálna stopa.