Sémantický trojuholník

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Sémantický trojuholník je model znázorňujúci základné vzťahy medzi objektívnou realitou, myšlienkovou oblasťou a jazykovou oblasťou. Jeho pôvodcom je filozof Gottlob Frege, v jazykovede ho uplatnili C. K. Ogden a I. A. Richards.

Sémantický trojuholník popisujúci vzťah medzi symbolmi, pojmamy a objektmi

Pod slovom sa rozumie nie iba slovo vo vlastnom zmysle, ale akýkoľvek jazykový výraz z hľadiska formového stvárnenia. Niekedy sa označuje ako designátor.

Pod významom sa rozumie nie význam v logickom zmysle, ale prvok z myšlienkovej oblasti, ktorý sa často označuje ako koncept, zmysel alebo designát. Z jazykovedného hľadiska sú to prvky z oblasti významu (významový útvar).

Pod referentom sa rozumie konkrétny alebo ideálny predmet, jav alebo udalosť. Používajú sa tu aj termíny vec, objekt, denotát alebo nominát.

Plnými čiarami medzi slovom a pojmom, resp. pojmom a vecou sa naznačuje priamy vzťah, čiarkovaná spojnica medzi slovom a vecou naznačuje, že medzi týmito dvoma prvkami je iba nepriamy vzťah, sprostredkovaný cez pojem. Vzťah medzi vecou a pojmom je kognitívny, označuje sa ako designácia. Vzťah medzi pojmom a slovom je významový, označuje sa ako sinifikácia. Vzťah medzi slovom a vecou je označovací (ukazovací), označuje sa ako denotácia.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.