STS-45
| Znak misie | |||||
|---|---|---|---|---|---|
 | |||||
| Údaje o misii | |||||
| Názov misie: | STS-45 | ||||
| COSPAR ID: | 1992-015A | ||||
| Raketoplán: | Atlantis | ||||
| Posádka: | 7 | ||||
| Kozmodróm (rampa): | (39-A) | ||||
| Štart: | 24. marec 1992 13:13:40 UTC | ||||
| Pristátie: | 2. apríl 1992 11:23:05 UTC | ||||
| Trvanie: | 8 dní, 22 hodín, 9 minút, 28 sekúnd | ||||
| Apogeum: | 294 km | ||||
| Perigeum: | 282 km | ||||
| Doba obehu: | 90,3 min | ||||
| Inklinácia: | 57,0 stupňov | ||||
| Vzdialenosť: | 5 211 340 km | ||||
| Fotografia posádky | |||||
 | |||||
| Navigácia | |||||
| |||||
STS-45 bola misia raketoplánu Atlantis americkej NASA v roku 1992. Hlavným užitočným zariadením bolo atmosférické laboratórium Atlas-1 (Atmospheric Laboratory for Applications and Science).
Posádka[upraviť | upraviť zdroj]
- Charles F. Bolden (3), veliteľ
- Brian Duffy (1), pilot
- Kathryn D. Sullivanová (3), veliteľka nákladu
- David C. Leestma (3), špecialista
- Michael Foale (1), špecialista
- Byron K. Lichtenberg (2), špecialista na obsluhu nákladu
- Dirk D. Frimout (1), špecialista nákladu – Belgicko
(v zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie)
Problémy so štartom[upraviť | upraviť zdroj]
Plánovaný štart raketoplánu 23. marca bol odložený o jeden deň. Pri plnení nádrže kvapalným vodíkom bola zistená zvýšená koncentrácia vodíka v priestore motora. Pozemný technický tím pri hľadaní poruchy zistil, že problém bol pri tesnení medzi družicovým stupňom a vonkajšej nádrže (ET). Netesnosť vznikla kvôli rozdielnym teplotám. Hneď ako sa teploty okolo tesnenia vyrovnali, koncentrácia vodíka sa dostala na normálne hodnoty. Štart bol preplánovaný na 24. marec.
Hlavné úlohy misie[upraviť | upraviť zdroj]
Najdôležitejším zariadením na palube v nákladovom priestore bolo atmosférické laboratórium ATLAS-1. Laboratórium bolo vybavené dvanástimi prístrojmi dodanými zo Spojených štátov, Francúzska, Nemecka, Belgicka, Švajčiarska, Holandska a Japonska na štúdium chemických vlastností atmosféry, slnečného žiarenia, fyzikálnych vlastností kozmickej plazmy a pokusmi s ultrafialovou astronómiou.
Prístroje v laboratóriu ATLAS-1:
- infračervený spektrometer (Atmospheric Trace Molecule Spectroscopy – ATMOS)
- belgický infračervený spektrometer Grille
- mikrovlnný detektor (Millimeter Wave Atmospheric Sounder – MAS)
- spektroskopické laboratórium (Imaging Spectrometric Observatory – ISO)
- ultrafialový prístroj (Atmospheric Lyman-Alpha Emissions – ALAE)
- kamera pre štúdium plazmy (Atmospheric Emissions Photometric Imager – AEPI)
- urýchľovač elektrónov (Space Experiments with Particle Accelerators – SEPAC)
- rádiometer s aktívnou dutinou (Active Cavity Radiometer -ACR)
- zariadenie na meranie slnečnej konštanty (Measurement of Solar Constant – SOLCON)
- spektrometer (Solar Spectrum – SOLSPEC)
- slnečný ultrafialový monitor intenzity žiarenia (Solar Ultraviolet Spectral Irradiance Monitor – SUSIM)
- ultrafialový ďalekohľad (Far Ultraviolet Space Telescope – FAUST)
Mimo laboratórium ATLAS-1 bol na palube raketoplánu ešte ultrafialový spektrometer (SSBUV) a niekoľko ďalších experimentov.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému STS-45
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Stránka o STS-45 na webe NASA (po anglicky)
- Informácie o lete STS-45 (po česky)
