Sivá hmota

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Sivá hmota (lat. griseum, substantia grisea) je časť centrálnej nervovej sústavy stavovcov pozostávajúca z veľkého množstva nervových buniek (neurónov) a obsahujúca len málo myelinizovaných nervových vlákien (axónov). Za názov vďačí sivastej farbe. Má len veľmi nízky obsah tukov (lipidov).

V mieche je sivá hmota uložená centrálne okolo centrálneho kanála (canalis centralis), v mozgu (kde sa nazýva sivá mozgová hmota[1] či sivá hmota mozgová[2]) tvorí kortex (mozgovú a mozočkovú kôru), bazálne gangliá a jadrá mozgového kmeňa vnorené do bielej hmoty. V jadrách začínajú alebo končia vlákna hlavových nervov.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ČIERNY, D. et al. Slovník medicíny nemecko-slovenský. Bratislava: Kniha-Spoločník, 1995. S. 261
  2. LEHOTSKÁ, V. et al. Rádiológia pre stomatológov. Bratislava: Veda, 2018. S. 153