Suchý vrch (vrch v Západných Tatrách)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Suchý vrch
vrch
Suchý vrch z Babiek
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Liptovský Mikuláš
Obec Liptovský Trnovec
Časť Sivý vrch
Pohorie Tatry
Podcelok Západné Tatry
Povodie Váh
Nadmorská výška 1 477,0 m n. m.
Súradnice 49°12′13″S 19°37′06″V / 49,2037°S 19,6182°V / 49.2037; 19.6182
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup neprístupný
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Suchý vrch[1] (1 477,0 m n. m.[2]; poľ. Suchy Wierch Sielnicki) je vrch v Západných Tatrách na Slovensku.[2] Leží nad Suchou dolinou, nad obcou Liptovské Matiašovce, približne 14 km severne od Liptovského Mikuláša.[3]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa na západnom okraji Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a ich časti Sivý vrch.[4] Vrch leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a na katastrálnom území obce Liptovský Trnovec.[1][5] Najbližšími sídlami sú severozápadne situované Huty, severne leží Zuberec, juhozápadne Liptovské Matiašovce a Kvačany, južne Bobrovček a Jalovec a juhovýchodne Žiar.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a patrí aj do národnej prírodnej rezervácie Suchá dolina.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v západnej rázsoche Ostrej (1 764 m n. m.), ktorá oddeľuje Suchú dolinu na severe a Huňovú dolinu na juhu. Samotná Ostrá je oddelená sedlom Suchá priehyba (1 451 m n. m.).[2] Na Suchom vrchu sa rázsocha delí na dve vetvy (kratšiu severozápadnú a dlhšiu juhozápadnú nazývanú Suchý grúň), ktoré klesajú do Suchej doliny. Obe vetvy sú navzájom oddelené Javorovou dolinou. Suchý grúň ďalej oddeľuje Javorovú dolinu od doliny Pod Homôľkou. Severné svahy odvodňuje Suchý potok do Kvačianky v povodí Váhu, voda z južných odteká do Suchého potoka Huňovou. Suchý vrch je pokrytý lesným porastom.

Východným smerom leží Veľká Kopa (1 648 m n. m.), sedlom Suchá priehyba oddelená Ostrá (1 764 m n. m.), Lysec (1 830 m n. m.), Salatín (2 048 m n. m.) a Sivý vrch (1 805 m n. m.), severným Kozinec (1 462 m n. m.), Čelo (1 418 m n. m.) a Biela skala (1 316 m n. m.), západným Kopec (1 251 m n. m.), Blato (1 138 m n. m.), Holica (1 340 m n. m.), Ostrý vrch (1 128 m n. m.) a Huňová (1 095 m n. m.) a južným Opálenica (1 274 m n. m.), Fatrová (1 446 m n. m.), Babky (1 566 m n. m.), Žľaby (1 417 m n. m.), Mních (1 460 m n. m.) a Malá Kopa (1 637 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Súvislý lesný porast na vrchole[6] neumožňuje rozhľad. Z vhodných častí sú viditeľné okolité vrcholy Západných Tatier a okolité doliny, výnimočne aj Oravské Beskydy, Oravská Magura, Skorušinské a Chočské vrchy, Malá a Veľká Fatra a časť Nízkych Tatier.[7]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Na Suchý vrch nevedie značená turistická trasa, preto vrchol ležiaci v národnej prírodnej rezervácie Suchá dolina je turisticky neprístupný. V minulosti viedla neznačená turistická trasa zo sedla Predúvratie do sedla Suchá priehyba. Najľahší prístup i dnes tak vedie hrebeňom z Ostrej.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. a b c d e TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-26]. Dostupné online.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-26]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-26]. Dostupné online.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-26]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-26]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-26]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]