Univerzita v Zürichu
| Univerzita v Zürichu | |
 Vstup do hlavnej budovy Univerzity v Zürichu  Logo univerzity | |
| Iné názvy | |
|---|---|
| Pôvodný názov | Universität Zürich |
| Latinský názov | Universitas Turicensis |
| Základné informácie | |
| Poloha | Zürich, Švajčiarsko |
| Skratka | UZH |
| Typ | Verejná univerzita |
| Rok založenia | 1833 |
| Vedenie | |
| Riaditeľ | Michael Schaepman |
| Štatistické údaje | |
| Počet fakúlt | 7 |
| Počet zamestnancov | 2 051 (ekvivalent plného pracovného úväzku)[1] |
| Počet študentov | 25 732[2] |
| Rozpočet | 1,578 miliardy švajčiarskych frankov[3] |
| Ďalšie informácie | |
| Školské farby | čierna, biela, modrá, sivá, oriešková[4][5] |
| Kontaktné údaje | |
| Oficiálny web | uzh.ch |
Univerzita v Zürichu (UZH, nem. Universität Zürich) je verejná výskumná univerzita so sídlom v meste Zürich vo Švajčiarsku. Je to najväčšia univerzita vo Švajčiarsku,[6] ktorá má 28 000 zapísaných študentov (stav: jeseň 2022).[7] Bola založená v roku 1833 tým, že sa nová filozofická fakulta zlúčila s kolégiami teológie, práva a medicíny. Počiatky týchto kolégií siahajú až do roku 1525.
V súčasnosti (2024) má univerzita sedem fakúlt: filozofickú, medicínsku, ekonomickú, právnickú, fakultu matematiky a prírodných vied, teologickú a veterinárnu. Univerzita ponúka najširšiu škálu predmetov a kurzov zo všetkých švajčiarskych vysokých škôl.[8]
História[upraviť | upraviť zdroj]
Univerzita v Zürichu bola založená 29. apríla 1833,[9] Vznikla tým, že sa existujúce kolégium teológie, Carolinum založené Huldrychom Zwinglim v roku 1525, a kolégiá práva a medicíny zlúčili s novou filozofickou fakultou. Bola to prvá univerzita v Európe, ktorú založil štát a nie panovník alebo cirkev.
V prvých rokoch univerzity spôsobilo veľkú kontroverziu, keď bol v roku 1839 za hlavu katedry teológie vymenovaný nemecký teológ David Friedrich Strauss. Strauss totiž tvrdil, že zázraky v kresťanskom Novom zákone sú iba mytologizovaným prerozprávaním normálnych udalostí, a teda, že na nich nie je v skutočnosti nič nadprirodzené.[10][11][12][13] Úrady nakoniec Straussovi ponúkli dôchodok skôr, ako mal možnosť začať vykonávať svoje povinnosti, a tak zabránili eskalovaniu tejto kontroverzie.
Univerzita umožnila ženám navštevovať prednášky filozofie od roku 1847 a v roku 1866 prijala prvú doktorandku. V roku 1901 pribudla Fakulta veterinárskeho lekárstva, ktorá je druhou najstaršou fakultou tohto typu na svete. V roku 1914 sa univerzita presťahovala do nových priestorov navrhnutých architektom Karlom Moserom na Rämistrasse 71.[14]
Kampus[upraviť | upraviť zdroj]
Univerzita je roztrúsená po celom meste Zürich. Hlavné kampusy sa nachádzajú v centre mesta, Irchelpark a Oerlikon.[15] Členovia univerzity môžu využívať niekoľko knižníc, vrátane knižnice ETH a centrálnej knižnice v Zürichu, ktorá obsahuje viac ako 5 miliónov zväzkov. V roku 1962 navrhla Prírodovedecká fakulta zriadiť areál Irchelpark na Strickhofareale. Prvá etapa výstavby univerzitných budov sa začala v roku 1973 a kampus bol slávnostne otvorený v roku 1979.[16][17] Výstavba druhej etapy trvala od roku 1978 do roku 1983.[17] V areáli sa nachádza aj Antropologické múzeum (nem. Anthropologisches Museum)[18] a kantonálny mestský archív v Zürichu (nem. Staatsarchiv Zürich).[19]
Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]
Inštitút a múzeum pre dejiny medicíny sú súčasťou univerzity.[20] K univerzite patrí okrem iného aj 13 múzeí: Múzeum anatomickej zbierky, Múzeum archeologickej zbierky, Botanické múzeum, Múzeum voskových škvŕn, Vedecké exploratórium, Múzeum veterinárnej histórie, Zürišské múzeum herbárov, Múzeum antropológie, Botanická záhrada, Etnografické múzeum, Paleontologické múzeum, Múzeum zbierky veterinárnej anatómie a Zoologické múzeum.[21]
Akademické zázemie[upraviť | upraviť zdroj]
V oblasti biologických vied a financií existuje úzka spolupráca medzi Univerzitou v Zürichu a ETH (Federálny technologický inštitút). Príklady spoločných iniciatív medzi týmito dvoma inštitúciami zahŕňajú Univerzitu medicíny v Zürichu a Prekladové centurum Wyss v Zürichu.[22][23]
Umiestnenie v rebríčkoch[upraviť | upraviť zdroj]
- Rebríček Shanghai Jiao Tong University[24] (veľký dôraz na výsledky výskumu – citácie, Nobelove ceny atď.) Celkovo sa Univerzita v Zürichu umiestnila v tomto rebríčku na 59. mieste, ako aj na 5. a 10. mieste v pododboroch Ekológia a Biologické vedy o človeku.
- QS World University Rankings[25] (veľký dôraz na peer review) Univerzita v Zürichu získala v tomto rebríčku 91. miesto celkovo a 56. miesto v medicíne, čo z Univerzity v Zürichu robí najvyššie hodnotenú univerzitu vo Švajčiarsku pre medicínu podľa QS.
- The World University Rankings 2024[26] Univerzita v Zúrichu získala v tomto rebríčku 80. miesto celkovo a 42. miesto v subdisciplíne obchod a ekonomika.
Katedra ekonómie Univerzity v Zürichu je obzvlášť silná a v roku 2017 bola Handelsblattom zaradená na prvé miesto v nemecky hovoriacej oblasti.[27] V roku 2009 bola Obchodná fakulta na treťom mieste v nemecky hovoriacej oblasti.[28]
Jazyková politika[upraviť | upraviť zdroj]
Bakalárske kurzy sa vyučujú vo švajčiarskej štandardnej nemčine (Hochdeutsch), ale používanie angličtiny je na mnohých fakultách čoraz bežnejším. Jediným bakalárskym programom vyučovaným výlučne v angličtine je program „Anglický jazyk a literatúra“.[29] Všetky magisterské kurzy na Prírodovedeckej fakulte prebiehajú v anglickom jazyku. Magisterské kurzy v odbore ekonómia a financie sa uskutočňujú hlavne v angličtine, zatiaľ čo magisterské štúdium v odbore kvantitatívne financie prebieha výlučne v angličtine.
Študentský život[upraviť | upraviť zdroj]
Univerzitný akademický športový zväz (ASVZ) ponúka študentom univerzity široké možnosti športového vyžitia. Študentský zbor je zastúpený prostredníctvom Združenia študentov Univerzity v Zürichu (nem. Verband der Studierenden der Universität Zürich, VSUZH), ktorý organizuje podujatia a je zapojený do správy univerzity.[30]
Významní absolventi a profesori[upraviť | upraviť zdroj]
Politika, právo a spoločnosť[upraviť | upraviť zdroj]
- Jacqueline Badran, politik a podnikateľ
- Johannes Baumann, prezident švajčiarskej konfederácie
- Johann Jakob Blumer, švajčiarsky štátnik a historik
- Peter Bodenmann, prezident Sociálnej demokratickej strany Švajčiarska
- Ernst Brugger, prezident švajčiarskej konfederácie
- Emil Brunner, profesor systémovej a praktickej teológie
- Carl Jacob Burckhardt, švajčiarsky diplomat a politik
- Felix Calonder, prezident švajčiarskej konfederácie
- Ignazio Cassis, prezident švajčiarskej konfederácie
- Leandra Columberg, politik
- Adolf Deucher, prezident švajčiarskej konfederácie
- Alphons Egli, prezident švajčiarskej konfederácie
- Philipp Etter, prezident švajčiarskej konfederácie
- Sigi Feigel (1921 – 2004), švajčiarsky advokát, predseda Israelitische Cultusgemeinde Zürich (ICZ) a známy svojimi kampaňami proti antisemitizmu a rasizmu
- Ludwig Forrer, prezident švajčiarskej konfederácie
- Kurt Furgler, prezident švajčiarskej konfederácie
- Jonas Furrer, prezident švajčiarskej konfederácie
- Athol Gill, austrálsky teológ
- Balthasar Glättli, politička Strany zelených Švajčiarska
- Christoph Beat Graber, profesor práva, mediálne právo
- Bernhard Hammer, prezident švajčiarskej konfederácie
- Robert Haab, prezident švajčiarskej konfederácie
- Heinrich Häberlin, prezident švajčiarskej konfederácie
- Joachim Heer, prezident švajčiarskej konfederácie
- Arthur Hoffmann, prezident švajčiarskej konfederácie
- Fritz Honegger, prezident švajčiarskej konfederácie
- Eugen Huber, švajčiarsky právnik a tvorca švajčiarskeho občianskeho zákonníka
- Max Huber, švajčiarsky právnik a diplomat
- Daniel Jositsch, profesor práva a politik za Sociálnodemokratickú stranu Švajčiarska
- Jakob Kellenberger, švajčiarsky diplomat a predseda Medzinárodného výboru Červeného kríža
- Florence Kelley, americká ekonómka, sociálna a politická reformátorka, jedna z prvých žien, ktorá zastávala celoštátnu funkciu hlavnej továrenskej inšpektorky štátu Illinois
- Stephan Klapproth, švajčiarsky novinár a televízny moderátor
- Elisabeth Kopp, švajčiarska politička a prvá žena zvolená do Švajčiarskej federálnej rady
- Ursula Koch (nar. 1941), švajčiarska politička
- Moritz Leuenberger, prezident švajčiarskej konfederácie
- Doris Leuthard, prezident švajčiarskej konfederácie
- Rosa Luxemburg, marxistická teoretička, filozofka, ekonómka a aktivistka poľského židovského pôvodu
- Min Li Marti, švajčiarsky politik a vydavateľ
- Albert Meyer, prezident švajčiarskej konfederácie
- Mattea Meyer, švajčiarsky politik
- Heather Neff, americký novelista
- Max Petitpierre, prezident švajčiarskej konfederácie
- Adeline Rittershaus (1876 – 1924), filologička, znalkyňa starej škandinávskej literatúry a bojovníčka za rovnoprávnosť žien
- Carl Victor Ryssel, teológ
- Roger Sablonier (1941 – 2010), švajčiarsky historik a spisovateľ (fakulta, Emeritierter Ordinarius für Geschichte des Mittelalters)
- Marionna Schlatter
- Leon Schlumpf, prezident švajčiarskej konfederácie
- Barbara Schmid-Federer, člen Národnej rady Švajčiarska
- Ernst Sieber (1927 – 2018), švajčiarsky pastor, sociálny pracovník, spisovateľ a bývalý politik EVP
- Cornelio Sommaruga, švajčiarsky humanitárny pracovník, právnik a diplomat
- Willy Spühler, prezident švajčiarskej konfederácie
- Walther Stampfli, prezident švajčiarskej konfederácie
- Hashim Thaçi, predseda vlády Kosovskej republiky
- Wangpo Tethong (nar. 1963), švajčiarsko-tibetský aktivista, spisovateľ, hovorca pre Greenpeace Švajčiarsko a člen 15. tibetského exilového parlamentu
- Daniel Thürer, švajčiarsky právnik
- Klaus Tschütscher, bývalá hlava vlády Lichtenštajnska v pozícii predsedu vlády
- Ernst Wetter, prezident švajčiarskej konfederácie
- Sigmund Widmer (1919 – 2003), švajčiarsky politik
- Dölf Wild (nar. 1954), švajčiarsky historik a archeológ
- Josephina Theresia Zürcher, jedna z prvých lekárok v Osmanskej ríši
- Sam Ratulangi, indonézsky národný hrdina, štátnik, učiteľ, novinár, politik, prvý Celebes/Sulawesi guvernér a bývalý indonézsky partizán (doktor matematiky)
- Ernest Douwes Dekker, indonézsky národný hrdina, holandsko-indonézsky politik, spisovateľ
Ekonomika, obchod a manažment[upraviť | upraviť zdroj]
- Christoph Blocher, švajčiarsky politik, industrialista a bývalý člen Švajčiarskej federálnej rady
- Karl Brunner, švajčiarsky ekonóm
- Markus U. Diethelm, švajčiarsky podnikateľ a hlavný poradca skupiny UBS AG
- Martin Ebner (nar. 1945), švajčiarsky miliardár a podnikateľ
- Marc Faber, investičný analytik a podnikateľ
- Alan Frei, švajčiarsky podnikateľ
- Bruno Frey, švajčiarsky ekonóm
- Thomas Gottstein (nar. 1964), švajčiarsky bankár, riaditeľ Credit Suisse[31]
- Walter Haefner, podnikateľ, majiteľ a chovateľ dostihových koní plemena Thoroughbred v Írsku
- Jörg Kachelmann, moderátor, novinár a podnikateľ v oblasti meteorológie[32]
- Raynold Kaufgetz, švajčiarsky ekonóm
- Peter Kurer, švajčiarsky manažér a právnik
- Adriano B. Lucatelli, švajčiarsky manažér a podnikateľ
- Dominique Rinderknecht, švajčiarska modelka a Miss Švajčiarsko 2013
- Marcel Rohner, švajčiarsky podnikateľ, UBS AG
- Stephan Schmidheiny, švajčiarsky podnikateľ a miliardár
Veda[upraviť | upraviť zdroj]
- Artur Avila, profesor na Inštitúte pre matematiku a držiteľ ocenenia Fieldsova medaila
- Christian Beyel, švajčiarsky matematik
- Brigitta Danuserová, medicína
- Peter Debye, holandský fyzik a chemik
- Albert Einstein, teoretický fyzik, ktorý získal doktorát na univerzite v Zürichu v roku 1905 a bol vymenovaný za mimoriadneho profesora na univerzite v roku 1909
- Anna Fischer-Dückelmann, jedna z prvých žien, ktoré získali lekársky diplom v nemecky hovoriacej krajine
- Natalie Gramsová, nemecká lekárka, spisovateľka a vedecká komunikátorka
- Paul Herrling (Ph.D. 1975), švajčiarsky vedúci podnikového výskumu, profesor
- Albert Hofmann, švajčiarsky vedec a objaviteľ LSD-25
- Max Holzmann, švajčiarsky kardiológ
- Edith Humphrey, chemička a prvá Britka, ktorá získala doktorát z chémie
- Hugo Iltis, biológ, životopisec Gregora Mendela
- Maximilian Janisch, švajčiarsky matematik, najmladší doktorand vo Švajčiarsku
- Alfred Kleiner, experimentálny fyzik
- Hanna Kokko, biológ
- Jean Lindenmann (1924 – 2015), švajčiarsky imunológ a virológ; spoluobjaviteľ interferónu
- Rachel Lloyd (1839 – 1900), americká chemička
- Rolf Pfeifer, informatika a umelá inteligencia
- Wilhelm Röntgen, fyzik a inžinier, ktorý objavil röntgenové žiarenie
- Erwin Schrödinger, rakúsky fyzik, ktorý bol profesorom v rokoch 1921 až 1927
- Heinrich Willi, švajčiarsky pediater
- Heidi Wunderli-Allenspach (nar. 1947), švajčiarska biologička a prvá ženská riaditeľka ETH Zürich
- Gazi Yaşargil, muž storočia v neurochirurgii 1950 – 1999, profesor a predseda oddelenia neurochirurgie (1973 – 1993)
Filozofia a teológia[upraviť | upraviť zdroj]
- Eberhard Jüngel (1934 – 2021), nemecký luteránsky teológ
Umenie a hudba[upraviť | upraviť zdroj]
- Luzia von Wyl (nar. 1985), švajčiarska skladateľka a klaviristka
Laureáti Nobelovej ceny[upraviť | upraviť zdroj]
S univerzitou je spojených 12 nositeľov Nobelovej ceny, predovšetkým za fyziku a chémiu.
| Rok | Odbor | Laureát |
|---|---|---|
| 1901 | Fyzika | Wilhelm Conrad Röntgen |
| 1902 | Literatúra | Theodor Mommsen |
| 1913 | Chémia | Alfred Werner |
| 1914 | Fyzika | Max von Laue |
| 1921 | Fyzika | Albert Einstein |
| 1933 | Fyzika | Erwin Schrödinger |
| 1936 | Chémia | Peter Debye |
| 1937 | Chémia | Paul Karrer |
| 1939 | Chémia | Lavoslav Ružička |
| 1949 | Medicína | Walter Rudolf Hess |
| 1987 | Fyzika | Karl Alex Müller |
| 1996 | Medicína | Rolf M. Zinkernagel |
Pridružené inštitúcie[upraviť | upraviť zdroj]
- Corpus Córporum, digitálna knižnica vytvorená a spravovaná univerzitným Inštitútom pre grécku a latinskú filológiu.
- Švajčiarske národné superpočítačové centrum
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Facts and Figures 2015 [online]. Executive Board of the University of Zurich, 2015. Dostupné online.
- ↑ Annual Report 2018 [online]. University of Zurich, 2018. Dostupné online.
- ↑ Annual Report 2022 [online]. University of Zurich, 2022. Dostupné online.
- ↑ Die Hausfarben der Universität Zürich – website of the University of Zurich
- ↑ CD-Manual: Basiselemente – website of the University of Zurich
- ↑ University of Zurich [online]. Coursera. Dostupné online.
- ↑ The University of Zurich – At a Glance [online]. University of Zurich, 2020. Dostupné online.
- ↑ Faculties of the University of Zurich [online]. University of Zurich, 2021. Dostupné online.
- ↑ Dies academicus [online]. University of Zurich, August 26, 2009. Dostupné online.
- ↑ The Life of Jesus, Critically Examined by David Friedrich Strauss 2010 ISBN 1-61640-309-8 pages 39–43 and 87–91
- ↑ The Making of the New Spirituality by James A. Herrick 2003 ISBN 0-8308-2398-0 pages 58–65
- ↑ Familiar Stranger: An Introduction to Jesus of Nazareth by Michael J. McClymond (March 22, 2004) ISBN 0802826806 page 82
- ↑ See Douglas R McGaughey, "On D.F. Strauß and the 1839 Revolution in Zurich" Archivované február 1, 2014, na Wayback Machine
- ↑ GANZ, Michael T.; STUCKI, Heinzpeter. History in brief. [s.l.] : University of Zurich, 2008. Dostupné online.
- ↑ Campuses [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Irchelpark [online]. Universität Zürich. Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ a b Irchelpark [online]. Grün Stadt Zürich. Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ Anthropologisches Museum [online]. Universität Zürich. Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ Kleine Zürcher Verfassungsgeschichte 1218–2000 [online]. Staatsarchiv Zürich. Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ UZH - Universität Zürich [online]. . Dostupné online.
- ↑ Museums and Collections [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Google Maps [online]. . Dostupné online.
- ↑ Partnerships [online]. . Dostupné online.
- ↑ Academic Ranking of World Universities 2023 [online]. Shanghai Ranking Consultancy. Dostupné online.
- ↑ QS World University Rankings 2024 [online]. . Dostupné online.
- ↑ THE World University Rankings 2024 [online]. December 14, 2023. Dostupné online.
- ↑ Handelsblatt Ranking. Handelsblatt. Dostupné online [cit. 2018-09-08].
- ↑ Handelsblatt Ranking Betriebswirtschaftslehre 2009. Handelsblatt. Dostupné online [cit. 2013-11-11].
- ↑ Studying [online]. . Dostupné online.
- ↑ VSUZH - Verband der Studierenden der Universität Zürich [online]. . Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ Thomas P. Gottstein [online]. . Dostupné online.
- ↑ Germany is a global center for superstition [online]. . Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Univerzita v Zürichu
