Vodojem Trnava
Vodojem Trnava | |
vodárenská veža | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Trnavský |
Okres | Trnava |
Mesto | Trnava |
Súradnice | 48°23′06″S 17°36′06″V / 48,384932°S 17,601718°V |
Výška | 50 m |
Autori | Emil Belluš, Karel Havelka |
Vznik | 1954 |
Národná kultúrna pamiatka SR | |
ÚZPF[1] | |
- číslo | 207-11101/0 |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Trnavského kraja
| |
Wikimedia Commons: Vodojem Trnava | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vodojem v Trnave je významné architektonické dielo v Trnave. Autorom projektu (1941) je prof. Ing. arch. Emil Belluš (1899 – 1979). Statiku riešil prof. Karel Havelka. Vodojem bol vybudovaný v rokoch 1942 – 1946. Do prevádzky bol odovzdaný v roku 1954.
Situovanie[upraviť | upraviť zdroj]
Vodárenská veža s vodojemom, s čerpacou stanicou, bazénom a areálom sa nachádza vo východnej časti mesta Trnava, je zasadená do umelo koncipovanej oázy a je dobrým prejavom autorovej vynaliezavosti. Svojou výškou 50 metrov tvorí jednu z dominánt mesta Trnava. Vstup do areálu je z Bučianskej cesty. Areál je po celom obvode oplotený a má tvar trojuholníka s rozmermi 447 m, 493 m a 208 m. Táto oplotená plocha predstavuje spolu 5,3676 ha a je zároveň ochranným pásmom vodného zdroja.
Konštrukčné riešenie[upraviť | upraviť zdroj]
Šesť železobetónových nosných stĺpov zviazaných skružami nesie plný valec vodnej nádrže. Valec uprostred stĺpov ukrýva technické schodisko a vodovodné potrubia. V plášti valca sú menšie obdĺžnikové okná. Podobný motív sa opakuje aj v hornej časti nádrže, kde okná osvetľujú okružnú chodbu. Vežička na vrchole – laterna slúži na vetranie a osvetlenie. Hornú časť vodojemu sprístupňujú technické rebríky. Objem vodojemu je 1 200 m³ a výška hladiny vody je 8,0 m.
Architektonický výraz[upraviť | upraviť zdroj]
Jednoosová vertikálna kompozícia je nápadito vymodelovaná, založená na optickom dynamizujúcom efekte a gradovanom kontraste plných a perforovaných hmôt a plôch. Plasticitu podčiarkujú typické bellušovské rímsy.
Filozofia[upraviť | upraviť zdroj]
Skulpturálna impozantnosť tohto technického diela spočíva najmä v kontraste plnej hmoty nádrže a odľahčenej zostavy nosnej časti. Emil Belluš dokázal sebaisto formovať aj tie časti konštrukcie, ktorým sa zvykne pripisovať výlučne konštrukčná funkcia. Toto dielo vo svojej kategórii je príkladom brilantnej architektúry.
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Trnavský vodojem
-
Vodojem v noci
-
Belušov vodojem
-
Belušov vodojem
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
Použitá literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Dulla M., Moravčíková H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí, Bratislava, Slovart 2002
- Dulla M. a kol.: Majstri architektúry, Bratislava, Perfekt 2005
- Arch. prof. Emil Belluš Bratislava, STU FA, Spolok architektov Slovenska 1999
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vodojem Trnava