Čítač
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Čítač (správnejšie počítadlo) je zariadenie pre počítanie impulzov, zachovanie údaja o ich počte vo vnútornej stave obvodu a zobrazenie tohto údaja v určitom kóde. Prakticky sa rozlišujú dva druhy čítačov:
- vzostupný čítač, ktorý zvyšuje svoju hodnotu
- zostupný čítač, ktorý znižuje svoju hodnotu
Väčšinou sa realizuje pomocou elektronických logických obvodov.
Najjednoduchšou realizáciou čítača je kaskádové riadenie preklápacieho obvodu T. Tým získame modul - delič frekvencie, ktorý vytvára na výstupe každého preklápacieho obvodu signál polovičnej frekvencie.
Počítadlá môžu byť doplnené ďalšími obvodmi, ktoré zabezpečujú napríklad:
- vynulovanie počítadla pri dosiahnutí určitej hodnoty (napríklad decimálne počítadlo, ktoré počíta od 0 do 9)
- aktiváciu výstupu počítadla pri dosiahnutí koncovej hodnoty (kvôli kaskádovaniu počítadiel)
- pri aktivácii určitého vstupu nulovanie počítadla
- pri aktivácii určitého vstupu nastavenie počítadla na hodnotu danú hodnotou zvláštnych vstupov (tzv. prednastaviteľné počítadlo)