Štruktúra (filozofia)
Štruktúra je súhrn stálych vzťahov objektu zabezpečujúcich jeho celostnosť a totožnosť samého so sebou, čiže zachovanie základných vlastností pri externých či interných premenách.
Štruktúra podľa Černíka[upraviť | upraviť zdroj]
Štruktúra je usporiadanosť vzťahov.
Štruktúra podľa W. Diltheyho[upraviť | upraviť zdroj]
Štruktúra sa vyznačuje týmito charakteristikami:
- Štruktúru vytvára usporiadanosť častí do celku.
- Štruktúrny celok môže byť časťou vyššieho štruktúrneho celku, nie je však na iný celok prevediteľný alebo z neho vyvoditeľný.
- Rovnako nemožno štruktúru odvodiť z jej častí, nevyplýva z nich a nie je ani ich prostým súhrnom.
- Vidíme, že štruktúra nie je len zacieleným zhrnutím častí, ale zjednotením vzájomných vzťahov častí.
- Štruktúra sa deje.
- Zároveň je však pevným v meniacom sa.
- Vytváranie a fungovanie štruktúry nie je závislé od sledu vo fyzikálnom čase.
- Štruktúrny celok nevylučuje, aby niektoré jeho časti boli súčasťami iného štruktúrneho celku.
- Štruktúra vytvára svoju jednotu výlučne zo seba samej, zo svojho vlastného stredu. Tým sa vymedzenie štruktúry vracia ku svojmu začiatku.
J. Štřítecký si o Diltheyho poňatí štruktúry myslí:
Pojem štruktúry kryštalizoval v diele Wilhelma Diltheya (1833 – 1911) z dvoch zdrojov:
- z romantického výkladu umeleckého diela, ktorý sa stal modelom poznania vôbec;
- z biologickej morfológie.
Lepšie by snáď bolo hovoriť o štrukturalite alebo štrukturálnom hľadisku, pojem štruktúry je u Diltheya obsiahnutý v rade iných pojmov napr. v pojmoch Wirkungszusammenhang, Bedeutungzusammenhang všade, kde spätosť častí v celku sa charakterizuje ako súvislosť, t. j. Zusammenhang, a nie je vyslovne uvedené, že ide o súvislosť kauzálnu; tiež sociálno-teoretické pojmy ako systém vonkajšej organizácie spoločnosti sú pojmami štruktúrnymi; najhlbšie a najpresnejšie vymedzenie štrukturality prináša vymedzenie pojmu die innere Grundform.