Život svätého Štefana
| Život svätého Štefana | |
|---|---|
| Legenda sancti Stephani Regis ab Hartvico Episcopo Conscripta | |
 Prvá strana najstaršej verzie Legendy Hartviciana zachovaná v kódexe z 12. storočia uchovávanom vo Frankfurte až do roku 1814 | |
|
| |
| Autor | Hartvik, biskup z Győru |
| Pôvodný jazyk | latinčina |
| Krajina vydania | Uhorsko |
| Dátum 1. vydania originálu | prelome 11. a 12. storočia |
| Literárne obdobie | stredoveká literatúra |
| Literárny žáner | legenda |
Život svätého Štefana, Legenda Hartviciana alebo Legenda sancti Stephani Regis ab Hartvico Episcopo Conscripta, je oficiálna hagiografia sv. Štefana, prvého uhorského kráľa. Zostavil ju Hartvik, biskup z Győru za vlády Kolomana I. Učeného na prelome 11. a 12. storočia na základe dvoch starších legiend svätého Štefana (Legenda maior a Legenda minor). Okrem uctievania Štefana I. dielo slúžilo politickým cieľom Kolomana voči Svätej stolici. Pápež Inocent III. schválil Legendu Hartviciana ako oficiálnu hagiografiu Štefana I. Uhorského v roku 1201.[1] Text legendy bol prevzatý aj Uhorsko-poľskou kronikou.[2]:16 Český preklad vyšiel v roku 1988 v nakladateľstve Vyšehrad,[3] slovenský preklad vyšiel v roku 1997 v nakladateľstve Rak.[4]
Obsah[upraviť | upraviť zdroj]
Legenda zobrazuje počiatky kresťanstva v Uhorsku, prináša údaje o prvom ostrihomskom arcibiskupovi Sebastiánovi. Ako prvá zmieňuje Astrikovu misiu k pápežovi, ktorý mu pre Štefana daroval kráľovskú korunu určenú pôvodne poľskému kniežaťu Mieškovi. Originálny je záver legendy, kde sa hovorí o vyzdvihnutí Štefanovho tela z hrobu pri príležitosti jeho kanonizácie roku 1083 a o zázrakoch po jeho smrti. Hartvik opisuje, ako bola z hrobu vyňatá neporušená pravá ruka, uctievanie „svätej pravice“ bolo dokonca neskôr vtelené do Zlatej buly kráľa Ondreja II.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Thoroczkay 2009.
- ↑ HOMZA, Martin. Uhorsko-poľská kronika : nedocenený prameň k dejinám strednej Európy. Preklad Jana Balegová. 1. vyd. Bratislava : Libri Historiæ; Post Scriptum, 2009. 223 s. (Libri historiae Slovaciae. Fontes ; zv. 1; zv. 1.) ISBN 978-80-969850-4-3.
- ↑ Legendy a kroniky Koruny uherské. Ed. Richard Pražák. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 1988. 389 s. S. 103-117.
- ↑ MARSINA, Richard. Legendy stredovekého Slovenska, Ideály stredovekého človeka očami cirkevných spisovateľov. Ed. Pavel Dvořák. 1. vyd. Budmerice : Rak, 1997. 409 s. ISBN 80-85501-08-02 Chybné ISBN. S. 61-70.