Žofia Amália Brunšvická

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Žofia Amália Brunšvická
Žofia Amália Brunšvická
brunšvicko-lüneburská princezná a dánska kráľovná v rokoch 1648 – 1670

Narodenie 24. marec 1628
Herzberg
Úmrtie 20. február 1685 (56 rokov)
Kodaň

Žofia Amália Brunšvická (dán. Sophie Amalie) (* 24. marec 1628, Herzberg – † 20. február 1685, Kodaň) bola rodom brunšvicko-lüneburská princezná a ako manželka dánskeho kráľa Frederika III. dánska kráľovná v rokoch 1648 – 1670.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Žofia Amália sa narodila ako štvrté dieťa a jediná dcéra brunšvicko-lüneburského vojvodu Juraja (1583 – 1641) a jeho manželky Anny Eleonóry Hessensko-darmstadtskej (1601 – 1659).

Manželstvo a potomkovia[upraviť | upraviť zdroj]

Vo veku 12 rokov bola zasnúbená s následníkom dánskeho trónu, princom Frederikom (neskorším dánskym kráľom Frederikom III.) a o tri roky neskôr, 1. októbra roku 1643 sa za neho v Glücksburgu vydala. Manželstvo bolo uzavreté z politických dôvodov a manželia k sebe nikdy nechovali hlbšie city, nemožno sa teda diviť, že obaja mali mimomanželské vzťahy, ktoré si vzájomne tolerovali.

Z manželstva Žofie Amálie a Frederika III. vzišlo osem detí, z ktorých dve mladšie zomreli v útlom veku:

Kráľovná[upraviť | upraviť zdroj]

Žofia Amália spoločne s manželom nastúpila na dánsky a nórsky trón 28. februára roku 1648 po smrti svojho svokra Kristiána IV. Pár bol korunovaný v katedrále Panny Márie v Kodani; bola to posledná dánska korunovácia v tomto svätostánku.

Kráľovná mala skôr mužské záľuby: rada jazdila na koni a milovala lov. Bola presvedčená o svojej výnimočnej spoločenskej nadradenosti a podľa toho aj žila na vysokej nohe, vo výnimočnom prepychu, inšpirujúc sa francúzskym kráľom Ľudovítom XIV., čo sa negatívne podpisovalo na stave kráľovskej pokladne. Pohoršenie vyvolalo pózovanie kráľovnej v Evinom rúchu na portréte, ktorý ju predstavoval ako bohyňu Héru. Žofia Amália zahájila stavbu kráľovskej rezidencie, ktorá bola nazvaná jej menom - palác Amalienborg (oficiálna rezidencia dánskych kráľov v Kodani). Mala veľký vplyv na politické dianie (m. i. na vznik absolútnej monarchie v Dánsku), podporovala zväzky Dánska so Švédskom a Francúzskom, čoho výsledkom bolo aj manželstvo jej dcéry Ulriky Eleonóry so švédskym kráľom Karolom XI. Po smrti manžela väčšinu času trávila v paláci Amalienborg, aby nestratila kontrolu nad vládou svojho syna Kristiána V.

Dáni ju pamätajú predovšetkým pre jej chorobnú neznášanlivosť a nenávisť k nevlastnej sestre jej manžela, syna kráľa Kristiána IV. z druhého morganatického manželstva, Eleonóre Kristíne: manžel Eleonóry Kristíny Corfitz Ulfeldt získal sobášom významné úrady, vládu a predovšetkým značný vplyv na kráľa Kristiána IV. a po jeho smrti sa snažil zabrániť korunnému princovi Frederikovi v nástupe na trón. Frederik ho napriek tomu ponechal v jeho úradoch, Ulfeldt však bol veľmi tŕňom v oku kráľovnej; v roku 1651 bol obvinený z plánovania kráľovraždy a utekal do Holandska, potom do Švédska, odkiaľ sa vrátil po uzavretí mieru v Roskilde, po zavedení absolútnej monarchie však opäť odišiel a v roku 1664 sa utopil v Rýne pri Bazileji. Eleonóra Kristína bola v roku 1663 uväznená (potom čo ju anglický kráľ Karol II. nechal poslať do Dánska) a do kráľovninej smrti držaná pod zámkom.

Smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Žofia Amália zomrela v 20. februára 1685 vo svojej rezidencii Amalienborgu a bola pochovaná v katedrále v Roskilde, mieste posledného odpočinku dánskych kráľov.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]