Adresná strana
| Adresná strana | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Založenie | 1861 |
| Rozpustenie | 1865 |
| Predseda | František Deák |
Adresná strana, alebo Strana adresy (maď. Felirati párt) bolo politické zoskupenie poslancov uhorského snemu v roku 1861, ktorí neuznávali ústavnú platnosť Októbrového diplomu, z neho vychádzajúcej tzv. Februárovej ústavy a navrhovali tento nesúhlas vyjadriť formou "adresy" uhorského snemu cisárovi.
Pojem "adresy"[upraviť | upraviť zdroj]
V uhorskom práve 19. storočia je adresa (alebo žiadosť) písomné podanie nižšieho orgánu vyššiemu. Uhorský snem s panovníkom komunikoval práve formou adries a aj prípadné reakcie na trónne reči (panovníkove programové prejavy) prebiehali práve touto formou. Adresa bola aj nesúhlasným vyjadrením voči panovníkovým riadiacim aktom s odkladným účinkov, avšak bez práva veta.
Historický kontext[upraviť | upraviť zdroj]
Po vojne so Sardínsko-piemontským kráľovstvom, ktorú Rakúsko v roku 1859 prehralo, bola jasná potreba modernizácie habsburskej ríše. Cisár František Jozef I. odvolal neobľúbeného ministra vnútra Alexandera Bacha, v októbri 1860 vydal októbrový diplom spájajúci absolutistické, federalistické a ústavné prvky a po ňom vo februári 1861 tzv. Februárovú ústavu, ktoré de facto vracali ríšu do ústavného stavu spred revolúcie v roku 1848. Aby si zabezpečil podporu Uhorska pre tieto rozhodnutia, zvolal rokovanie uhorského snemu na apríl 1861.
Snem všetky cisárove dokumenty jednomyseľne zamietol. Zároveň sa však na sneme rozprúdila diskusia o otázke, či odpoveď panovníkovi zaslať tradičnou formou "adresy" (keďže prívrženci tohto názoru uznávali Františka Jozefa I. ako uhorského kráľa), alebo formou rezolúcie (memoranda) s tým, že sa uhorský snem po tomto rozhodnutí sám rozpustí (prívrženci tohto názoru nárok rakúskeho cisára na uhorskú korunu odmietali).
Prvý názor zastávali poslanci zoskupení okolo Františka Deáka a práve títo dostali pomenovanie Adresná strana a druhý názor poslanci zoskupení okolo Ladislava Telekiho a tí dostali názov Rezolučná strana (alebo aj Memorandová strana, maď. Határozati párt).
V predvečer snemovnej diskusie k tejto otázke Ladislav Teleki spáchal samovraždu a rokovanie bolo odložené. Na obnovenom rokovaní František Deák vystúpil s tzv. Adresným prejavom, ktorým podporil zaslanie "Adresy" panovníkovi a bol základom pre jej samotný text. Uhorský snem rozhodol v pomere hlasov 155 - 152 v prospech "Adresy".
Anton Schmerling však "Adresu" považoval za neprijateľnú a pokúsil sa v júli 1861 vydať panovníkovo rozhodnutie, ktorým by výrazne obmedzil práva Uhorských orgánov. Snem na čele s Deákom jednohlasne prijal novú adresu, ktorou tieto snahy odsúdil. Reakciou Františka Jozefa I. bolo rozpustenie snemu, menovanie Antona Schmerlinga za ríšskeho kancelára. Deák so svojimi prívržencami sa stiahli do ústrania a prestali vykonávať politickú činnosť až do nového zvolania snemu v roku 1865. Rozpustením snemu Adresná strana prestala existovať a pred voľbami 1865 Deák sformoval stranu novú - Deákovu stranu.
Výsledky volieb do uhorského snemu[upraviť | upraviť zdroj]
| Voľby | Počet hlasov | Podiel hlasov | Počet mandátov | Pomer mandátov | Parlamentná úloha |
|---|---|---|---|---|---|
| 1861 | 250 | 58 % | vládna strana |
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Felirati Párt na maďarskej Wikipédii.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
ed. Ľubomír Lipták: Politické strany na Slovensku1860 - 1989, vyd.Archa, Bratislava 1992, ISBN 8071150294.