Alžbeta Rejčka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Alžbeta Rejčka
Alžbeta Rejčka
česká a poľská kráľovná

Narodenie 1. september 1286
Poznaň, Poľsko
Úmrtie 18. október 1335 (49 rokov)
Brno, Česko

Alžbeta (Eliška) Rejčka (* 1. september 1286, Poznaň, Poľsko18. október 1335, Brno) bola poľská princezná a česká kráľovná (od r. 1303) z rodu Piastovcov, dcéra krakovského vojvodu a neskoršieho poľského kráľa Přemysla II. Veľkopoľského a jeho druhej manželky Richenzy.

Detstvo a mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Jej matka bola švédska princezná a podľa nej sa i pôvodne volala Richenza (neskoršie zmenené v Poľsku na Ryksa a počeštené na Rejčka). Už v útlom veku stratila oboch rodičov – matka zomrela keď mala Alžbeta šesť rokov, otec bol v roku 1296 zavraždený poľskými spiklencami. Vychovávaná bola na brandenburskom dvore, kde prišlo k jej zasnúbeniu s Otom, synom brandenburského markgrófa Ota. Zasnúbenie však nebolo zavŕšené manželstvom, pretože mladý markgróf čoskoro zomrel.

Manželka dvoch kráľov[upraviť | upraviť zdroj]

V júli 1300 sa druhý raz zasnúbila. Jej nastávajúcim sa stal pred troma rokmi ovdovelý český kráľ Václav II. Manželstvo s dedičkou poľského trónu sa stalo pre Václava II. vítanou príležitosťou k podpore svojich práv na poľskú korunu a zjednoteniu rozdrobeného Poľska pod svojou vládou. I v o štrnásť rokov mladšej Alžbete vyvolávala predstava manželstva s panovníkom mocného rodu Přemyslovcov veľkú túžbu. 26. mája 1303 sa konala svadba a korunovácia Richenzy za českú kráľovnú. Hneď nato si zmenila meno na Alžbeta.

Jej život na pražskom kráľovskom dvere nebol jednoduchý. Noví príbuzní jej neustále dávali najavo svoje antipatie. Najmä vzťah s nevlastnou dcérou Eliškou bol veľmi problematický a neskôr prerástol do otvorenej nenávisti. Zväzok Alžbety a Václava II. trval iba dva roky. V necelých devätnástich rokoch sa Alžbeta stala vdovou, čo jej postavenie na kráľovskom dvore medzi nevlastnými deťmi ešte zhoršilo.

Po smrti jej nevlastného syna Václava III. sa krajina začala zmietať v anarchii. Na trón nastúpil manžel staršej dcéry Václava II. Anny Henrich Korutánsky. Ten si však svojou politikou nedokázal korunu udržať a po krátkom čase vlády bol nútený i s manželkou utiecť z krajiny pred vojskami rakúskeho vojvodu Rudolfa, ktorému české krajiny udelil v léno jeho otec, nemecký kráľ Albrecht I. Česká šľachta Rudolfovu korunováciu podmieňovala sobášom s Alžbetou. Rudolf videl v sobáši s vdovou po českou kráľovi možnosť získať českú i poľskú korunu súčasne. 16.10.1306 sa konala kráľovská svadba i korunovácia. No o rok pri obliehani mesta Horažďovice Rudolf na následky nákazy úplavicou zomrel a Alžbeta druhý raz ovdovela.

Po smrti Alžbetinho druhého manžela sa na český trón trón vrátil Henrich Korutánsky a Alžbeta, ktorá podporovala kandidatúru Rudolfovho mladšieho brata Fridricha bola uväznená. Podarilo sa jej však utiecť do Zbraslavi a odtiaľ do Viedne. Po ročnom pobyte v kláštore jej kráľ Henrich Korutánsky povolil návrat do Čiech. Tu sa usadila vo svojom vennom meste Hradci Králové.

Vzťah s Jindřichom z Lipé[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1310 sa českým kráľom stal manžel jej nevlastnej dcéry Elišky Ján Luxemburský. Po nástupe Luxemburgovcov sa Alžbeta zblížila s českým pánom, ctižiadostivým Jindřichom z Lipé, ktorý patril k najvplyvnejším šľachticom v krajine. Tento pomer, v ktorom Alžbeta našla naplnenie svojho vzťahu, však vyvolal pohoršenie v kráľovskej rodine. Nenávisť Elišky Přemyslovny k svojej macoche sa preniesol i na tohto magnáta. Súčasne sa však obávala jeho rastúcej moci. Jindřich z Lipé sa v roku 1315 postavil do čela šľachtickej opozície, nesúhlasiacej s niektorými kráľovými rozhodnutiami. Bol obvinený z pripravovaného sprisahania a uväznený. Na nátlak šľachty ho však kráľ po troch rokoch prepustil a dokonca vymenoval za moravského hajtmana. Spolu s Alžbetou Rejčkou sa usadili v Brne, kde vytvorili dvor podobný kráľovskému. Tu Alžbeta Rejčka v roku 1322 iniciovala stavbu cisterciánskeho kláštora. Spolu s Jindřichom z Lipé mu venovali značné prostriedky, čím sa stal najbohatším ženským kláštorom na Morave.

Na sklonku života[upraviť | upraviť zdroj]

Koncom augusta 1329 však Jindřich z Lipé zomrel. Alžbeta tak stratila toho, ktorého najviac milovala. Po jeho smrti strávila posledné roky svojho života organizáciou svojich rozsiahlych panstiev a primknutím sa k duchovnému životu. Vo svojom závete odkázala majetok cirkevným inštitúciám v Čechách a na Morave.

Po smrti bola pochovaná po boku milovaného muža v kláštore, ktorý spolu založili.

Rodinné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Z prvého manželstva s Václavom II. sa narodila iba jediná dcéra Alžbeta (* 1305 - † pred 1337). Druhé manželstvo s Rudolfom I. ostalo bezdetné.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]