Analytická psychológia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Analytická psychológia je psychologické učenie C. G. Junga a jeho žiakov, pripisujúce rozhodujúci význam pri regulácii správania nevedomiu.

Jung vyčlenil popri individuálnej (osobnej) forme nevedomia aj kolektívne nevedomie, ktoré sa nikdy nemôže stať obsahom vedomia. Kolektívne nevedomie predstavuje autonómny psychický fond, v ktorom je uschovaná skúsenosť predchádzajúcich pokolení, dedená prostredníctvom mozgových štruktúr. Do tohto fondu patria prvotné obrazy - archetypy (všeobecné ľudské prvotné obrazy), ktoré sú základom symboliky tvorivosti, rozličných rituálov, snov a komplexov.

Ako metódu analýzy skrytých motívov Jung navrhol test asociácie slov (asociačný experiment): neadekvátna (alebo oneskorená) reakcia na podnetové slovo pokazuje na prítomnosť komplexu.

Analytická psychológia považuje za cieľ psychického rozvoja človeka individualizáciu - osobitú integráciu obsahov kolektívneho nevedomia, vďaka ktorej sa osobnosť realizuje ako jedinečný nedeliteľný celok.

Analytická psychológia chápe libido ako akúkoľvek (nielen sexuálnu) nevedomú psychickú energiu.

Podľa Jungovej typológie charakterov existujú dve hlavné skupiny ľudí - extroverti (zameraní na vonkajší svet) a introverti (zameraní na vnútorný svet).

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.