Anton Uherík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Anton Uherík
slovenský psychofyziológ
Narodenie12. september 1930 (93 rokov)
Malé Dvorany
ÚmrtieBratislava
Alma materFilozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Prof. h. c. PhDr. Anton Uherík, DrSc. (* 12. september 1930) je slovenský vedec - psychofyziológ, spisovateľ a publicista, bývalý vedúci vedecký pracovník pôsobiaci na Ústave experimentálnej psychológie Slovenskej akadémie vied.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádza z dedinky Malé Dvorany pri Topoľčanoch. Jeho otec bol murár a neskoršie roľník. Matka bola domácou gazdinkou. Mal dvoch súrodencov. On je z nich najmladší. Maturoval na Elektrotechnickej priemyslovke v Bratislave. Po maturite určitý čas pracoval v Slovenskom filme ako asistent zvuku v tíme legiend slovenského filmu, Paľa Bielika a Andreja Lettricha.

V roku 1954 ukončil štúdium psychológie a filozofie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Následne v rokoch 1954 – 1990 – pracoval na Ústave experimentálnej psychológie SAV. V roku 1965 získal titul doktora filozofie (PhDr). V roku 1970 – V rámci ÚEP SAV založil prvé psychofyziologické pracovisko v Československu, ktoré viedol až do odchodu do dôchodku. Roku 1979 mu bola udelená najvyššia vedecká hodnosť – doktor vied (DrSc).

Kariéra mimo Ústavu experimentálnej psychológie SAV

  • 1969 – 1970 – pôsobil na kanadskej University of Waterloo ako hosťujúci profesor kde získal titul Prof. h. c.
  • 1954 – 1990 – spolupracoval a sporadicky navštevoval významné psychofyziologické pracoviská v zahraničí – Sofia, Varšava, Budapešť, Moskva, Petrohrad, Paríž, Londýn, Berlín, Bonn, Hamburg, Toronto, New York

Vedecké smerovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Venoval sa predovšetkým psychofyziologickému výskumu človeka. Je autorom termínu „bioelektrická reaktivita kože“. Spolu s Ing. Valterom zostavili mnohé zariadenia, ktorými bolo možné zaznamenávať zmeny kožného odporu, dýchanie, tepovu frekvenciu, krvný tlak a elektrickú aktivitu mozgu. Jeho prvé experimenty sa týkali najmä vodivosti kože, ktorá odráža emocionalitu v ľudskom organizme, ale práve on svojimi výskumami dokázal, že bioelektrická reaktivita kože odráža aj vlastnosti centrálneho nervového systému.

Pedagogická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1979 prednášal na Univerzite Komenského v Bratislave, Trnavskej univerzite v Trnave a Masarykovej univerzite v Brne. V rokoch 1969 – 1970 pôsobil ako hosťujúci profesor na kanadskej University of Waterloo.

Ocenenia, členstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Bola mu udelená Medaila SAV a Plaketa Ľ. Štúra za zásluhy v spoločenských vedách.

V roku 1985 mu Štátna komisia pre vedecko - technický a investičný rozvoj udelila „Čestné uznanie“ za vývoj, konštrukciu a uvedenie do praxe novej metódy diagnostikovania sluchových defektov a psychofyziologických regulačných vlastností (ide o štátne vyznamenanie).

V roku 2001 mu Slovenský zväz sluchovo postihnutých udelil „Čestné uznanie“ za zaslúžilú a obetavú prácu na prospech sluchovo postihnutých.

V roku 2010 mu Spoločnosť Ferdinanda Martinenga udelila „Krištáľové srdce“ za zásluhy v oblasti vedy a humanity.

V roku 2011 získal ocenenie od Literárneho fondu za filmovú poviedku HOMO.

V roku 2012 mu Nadácia Linaje udelila vyznamenanie za celoživotné dielo.

V roku 2018 mu bola udelená cena Senior roka 2018 od primátora mesta Bratislavy.

Je členom Klubu nezávislých spisovateľov.

Je členom Spoločnosti pre vedy a umenia.

Najvýznamnejšie publikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Za svojho pôsobenia v ÚEP SAV publikoval zo svojho vlastného výskumu viac ako 200 vedeckých štúdií v angličtine a 16 rozsiahlych knižných monografií:

  • Uherík, A. (1965). Bioelektrická aktivita kože – jej využitie v experimentálnej psychológii, Bratislava, Vydavateľstvo SAV
  • Uherík, A. (1978). Psychofyziologické vlastnosti človeka, Bratislava, Vyd. Psychodiagnostické a didaktické testy
  • Uherík, A. (1988). Človek je len človek, Bratislava, Obzor
  • Uherík, A. (1990). Hluchota, reč, poznanie, Martin, Osveta
  • Uherík, A. (2009). Fragmenty pamäti nostalgiou zahalené, Bratislava, Verbis
  • Uherík, A. (2010). Čaro nepoznaného, Bratislava, Verbis
  • Uherík, A. (2011). Homo, Bratislava, Verbis
  • Uherík, A. (2012). Kto si, Bratislava, Verbis
  • Uherík, A. (2013). Nepočujúce dieťa - nepoznané a nepovšimnuté, Bratislava, Verbis
  • Uherík, A. (2014). Detektor lži neexistuje, Bratislava, Verbis
  • Uherík, A. (2015). Homo a jeho návrat do raja šimpanzov, Bratislava, Verbis (druhé a rozšírené vydanie filmovej poviedky Homo, ktorá vyšla knižne v roku 2011)
  • Uherík, A. (2016). Človek, jeho podstata, podoby a súvislosti, Bratislava, Verbis
  • Uherík, A. (2017). Dotyky s vedou, umením a človekom, Bratislava, Verbis
  • Uherík, A. (2018). Ľudský génius a civilizácia, Bratislava, Verbis
  • Uherík, A. (2019). Krása a bolesť, Bratislava, Verbis
  • Uherík, A. (2019). Zrnká poznania, Bratislava, Verbis

Bol činný aj v populárno-vedeckej oblasti v printových médiách, ale aj v rozhlase a televízii.

Iné zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Vyše 20 ročná spolupráca so Základnou školou pre nepočujúcich na Hrdličkovej ulici v Bratislave vyústila okrem iného aj k patentovanému vynálezu novej, originálnej audiometrickej metódy vyšetrovania sluchu nazvanej PEDAPS (Podmieňovanie elektrodermálneho a pohybového správania), vhodnej pre deti už od troch rokov.

Inicioval a pripravil kompletne návrh Zákona o posunkovej reči nepočujúcich, ktorý bol v roku 1995 Národnou radou SR aj schválený. V roku 2017 predložil do Národnej rady SR novelu tohto zákona. Bola schválená všetkými 139 prítomnými poslancami.

Bol expertom Svetovej federácie nepočujúcich pre výchovu a vzdelávanie nepočujúcich detí.

Vyše 20 rokov pôsobil v Slovenskom filme ako odborný poradca pri výrobe filmov pre deti a mládež.

Je vedcom s umeleckou dušou. Okrem vedeckých aktivít, píše básne, prózu a venuje sa aj výtvarnému umeniu, maľovaniu.

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Bol ženatý 54 rokov s Irmou Horváthovou, ktorá bola stredoškolskou profesorkou matematiky a deskriptívnej geometrie. Má jednu dcéru.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Uherík, Anton in Encyklopédia Slovenska VI T-Ž. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1982. 776 s.
  • PhDr. Anton Uherík, DrSc. in Ballová Mikušková, E. a Čavojová, V. (Eds.), 2015: Osobnosti Ústavu experimentálnej psychológie SAV 1955 – 2015. Ústav experimentálnej psychológie SAV, Bratislava, Dostupné online s. 72 - 73
  • Petrík , V. :Anton Uherík mal 85 rokov. In : Dotyky s vedou, umením, človekom. Vydavateľstvo Verbis, 2017
  • Škutková, J.: Mnohoraké záujmy Seniora roka 2018. In : Hlas Nového Mesta č. 12, 2018
  • Bátorová M.: Dlhý a plodný život Antona Uheríka. In: web stránka Klubu nezávislých spisovateľov 2019 ( www.kns.sk)