Archeologická kultúra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Archeologická kultúra alebo kultúra má niekoľko podobných definícií, napr.:

  • určitá nie celkom presne či jednotne definovaná jednotka – časovo a priestorovo ohraničený súbor nálezísk a nálezov vyznačujúcich sa zhodnou povahou hmotného (a v ňom sa odrážajúceho duchovného) prejavu: typmi, tvarmi a výzdobou artefaktov, použitými výrobnými technológiami, spôsobom zakladania osád a budovania obydlí, spôsobom pochovávania mŕtvych atď. [1]
  • priestorove a časove ohraničený súbor (štruktúra) príbuzných pamiatok a javov (archeologických typov) [2]
  • uzavrený súbor pamiatok, reprezentujúcich určitú konkrétnu pravekú pospolitosť v priestore a čase. Táto pospolitosť sa súborom svojich podstatných znakov odlišuje od iných pospolitostí (kultúr)... K podstatným znakom archeologickej kultúry patria pravidelne súbory všadeprítomnej keramiky (hlinených vypálených nádob a iných predmetov), kamenných, kovových a i. artefaktov, pohrebný rítus, typ sídlisk a obydlí a pod. Archeologická kultúra má svoje relatívne stále hranice a vymedzený čas trvania. [3]
  • súhrn objavených typov (v zmysle typológie predmetov) používaných súčasne vedľa seba v danej oblasti [4]

Archeologické kultúry sú vypracované metódou heuristiky a komparácie. Archeologhická kultúra je látkový pozostatok určitej živej kultúry, ktorá je komplexom materiálnych a duchovných hodnôt utváraných ľudskými pospolitosťami v dejinnom vývoji vo všetkých sférach činnosti. Archeologické kultúry nemožno apriori považovať za etnickú, ani za hospodársku, ani za spoločensko-organizačnú jednotku (napr. kmeň), hoci takýmito jednotkami niekedy môže byť.

Pomenovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Archeologické kultúry sa pomenúvajú:

  • podľa výzdoby keramiky (napr. kultúra s maľovanou keramikou)
  • podľa tvarov nádob (napr. kultúra zvoncovitých pohárov)
  • podľa pohrebných rítov (napr. mohylová kultúra)
  • podľa typu sídlisk (napr. hradisková kultúra)
  • podľa prvotného či hlavného náleziska (napr. laténska kultúra)
  • podľa (skutočného či údajného) miesta vzniku (napr. karpatská kultúra)
  • podľa miest rozšírenia (napr. potiská kultúra)
  • podľa významného fenoménu daného ľudského spoločenstva (napr. kultúra bojových sekeromlatov), * zriedkavo: podľa mien majiteľa pozemkov s významnými pamiatkami (napr. kultura Benacci)
  • v ranohistorickom období aj:
    • podľa už známej etnickej príslušnosti (napr. etruská kultura, slovanská kultúra, rímsko-germánska kultúra)
    • podľa vládnucej dynastie (napr. minojská kultúra, merovejská kultúra)

Zaradenie a delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Klasifikácia archeologických zoskupení nie je ustálená ani štandardizovaná. Možno však konštatovať aspoň nasledovné:

Viacero kultúr tvorí kultúrny okruh, prípadne kultúrny komplex či etnokomplex. Ešte všeobecnejší (teda širší) je pojem civilizácia.

Z chronologického hľadiska sa kultúra delí na stupne a tie zas na fázy (etapy, subfázy).

Kultúrna skupina (skupina, zriedkavo: vetva) je (a) synonymum kultúry alebo súbor materiálnych prejavov, u ktorého nie je isté, či je primerané ho považovať priamo za "kultúru", alebo (b) časť archeologickej kultúry (vymedzená charakteristikami, ale často sekundárne aj chronologicky).

Staršie sa namiesto výrazu skupina alebo ako označenie relatívne malej skupiny alebo len súboru pamiatok používalo označenie typ (archeologický typ). Tento výraz novšie znamená už len skupinu podobných predmetov či javov ktoré sú výtvorom jednej tradície (napr. ihlice unětického typu).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Sklenář, K., Sklenářová, Z., Slabina, M. 2002: Encyklopedie pravěku v Čechách, na Moravě a ve Slezsku. Praha, citované v: [1]
  2. Novotný et al.: Encyklopédia archeológie, 1986
  3. Podborský, V. 2001: Dějiny pravěku a rané doby dějinné. Brno, citované v: [2]
  4. Podľa Gordona Childa - citované v: http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvk/kultura_archeologicka_childe_g.html

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]