Aristofilos z Korintu
Aristofilos (starogr. Ἀριστόφιλος – Aristofilos) bol grécky sochár v 3. storočí pred Kr.[1][2]
Sochár Aristofilos, syn Eusthena z Korintu, tvoril v 2. polovici 3. storočia pred Kr.[1] Jeho menom je signovaný mramorový podstavec zo sochy objavený na ostrove Délos[1] Nápis na podstavci hlása, že bol základňou sochy Télemnésta, ktorú jeho otec Sóteles zasvätil bohom:
| Σωτέλης Τηλεμνήστου τὸν υἱὸν Τηλέμνηστον τοῖς θεοῖς. Ἀριστόφιλος Εὐσθένου Κορίνθιος ἐπόησεν. |
preklad: Sóteles syn Télemnésta svojmu synovi Télemnéstovi bohom (zasvätil) Aristofilos syn Eusthena z Korintu zhotovil |
- - text v starogréčtine[3]
Nápis je podľa typu písma datovaný do 3. stor. pred Kr.[1]
Tento podstavec je súčasťou základne rodinného pomníka v podobe exedry (vyvýšeného priestoru pravouhlého pôdorysu), ktorý sa nachádza južne od propylaje[4] (rovnako ako u iných významných posvätných okrskov i Délos mal rôznorodý komplex budov vrátane vstupnej brány - propylaje[5]) neďaleko ruín svätyne boha Apolóna. Podľa nápisov na podstavcoch tam pôvodne stáli tri bronzové sochy. Na ľavej strane stála socha Sótelovho syna Télemnésta, v strede Sótelova manželka Xenainó,[6] obe tieto sochy venoval (zasvätil) Sóteles, a vpravo socha Sótela samého, ktorú venovala komunita ostrova Délos.[7][8] Bol to teda akýsi hybridný verejno-súkromný pomník. Je možné, že Sóteles, ktorý bol v rokoch 217 – 211 pred Kr. archontom a predsedom zhromaždenia, využil príležitosť a dal postaviť tento pomník, ktorý aj sám zaplatil.[7]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Aristophilos [1]
- ↑ SCHMUCK, Hilmar. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2001. 1073 s. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 115. (po nemecky)
- ↑ Inscriptiones Graecae, IG XI,4 1173 [2]
- ↑ Inga Schmidt. Hellenistische Statuenbasen. Frankfurt a/M : Peter Lang, 1995. ISBN 978-36-3148-059-5. S. 472.
- ↑ Delos - ancient history encyclopedia [3]
- ↑ Inscriptiones Graecae, IG XI,4 1174 [4]
- ↑ a b Emily Hemelrijk, Greg Woolf. Women and the Roman City in the Latin West. Leiden : BRILL, 2013. ISBN 978-90-0425-595-1. S. 205.
- ↑ John Ma. Statues and Cities. Oxford : OUP Oxford, 2013. ISBN 978-01-9966-891-5. S. 165[5].