Bádenská škola novokantovstva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Bádenská škola novokantovstva alebo juhozápadná škola novokantovstva bola jedna z novokantovských škôl počiatku 20. storočia, ktorá sa vyznačovala predovšetkým kontrapozíciou historickej a prírodovedeckej metódy. Hlavnými predstaviteľmi bádenskej školy boli Wilhelm Windelband a Heinrich Rickert.

Bádenská škola rozvíjala svoju činnosť v bádenskom Freiburgu, Heidelbergu a Štrasburgu.

Bádenská škola na rozdiel od marburskej školy aplikovala idealizmus a transcendentálnu metódu predovšetkým na duchovné vedy a filozofiu kultúry. Nepopierala, pravda, význam teórie poznania, ale dôraz jednako len kládla na otázky hodnoty, čiže toho, čo a ako má byť.

História je veda o individuálnych faktoch vývoja, ktoré majú kultúrny význam; prirodné vedy sa zaoberajú opakujúcimi sa a všeobecnými zákonitosťami prírodných javov.

Pojmy sú myšlienkovým pretvorením reality, podriadeným apriórnym princípom: v prirodných vedách je dôraz na poznaní všeobecného, v histórii na poznaní individuálneho.

Bytie (Sein) stojí proti tomu, čo má byť (Sollen).

Predstavitelia[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.