Bennu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Benu na egyptskom papyre

Vták Benu je staroegyptským predobrazom Fénixa. Jeho uctievanie je spojené so staroegyptským mestom On (starogr. Heliopolis) v Dolnom Egypte. Medzi niektoré jeho prívlastky patria Ten, ktorý sa rodí sám zo seba, Ten, ktorý stúpa a Vládca výročí.

Etymologicky je meno Benu odvodené od slovesa weben znamenajúceho „jasne žiariť“ alebo „žiarivo stúpať“, ktoré sa viažu k pohybu slnka na oblohe. Uctievanie Benua je teda spojené s uctievaním slnka, predovšetkým v podobe slnečného boha Atum-Ra. Benu sa ďalej spájal s egyptským kalendárom, znovuzrodením a pravidelným, životodárnym stúpaním hladiny Nílu. Vo všeobecnosti Benu symbolizoval opakujúce sa javy v prírode, striedanie ročných období a ročný pohyb slnka po oblohe, aj v mytologickej histórii Starovekého Egypta – tzv. milénia, po ktorých, ako Egypťania verili, sa dejiny opakujú.

S vtákom Benu sa spájajú aj tzv. kamene benbenstarogr. obeliskos. Podľa egyptskej kozmológie sa Benu na počiatku sveta vynoril z prvotných vôd a svojim výkrikom začal plynutie času. Potom sa z tých istých vôd vynorila prvá zem, pahorok benben, na ktorý sa nesmrteľný vták usadil. Na tomto prvotnom benbene údajne spočíval chrám boha Réa v One.

O kulte vtáka Benu máme dosiaľ málo informácii a nevieme, aká bola jeho presná spojitosť s uctievaním boha Ra a s kultom faraónov. Podobne ako pri skúmaní iných zoomorfných kultov, v Egypte boli nájdené múmie volaviek, ktoré mohli predstavovať vtáka Benu.