Bitka pri Pyramídach

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bitka pri Pyramídach, Francois-Louis-Joseph Watteau, 1798-1799.

Bitka pri Pyramídach alebo prvá bitka s Mamelukami sa odohrala 20. júla 1798. Napoleon mal k dispozícii približne 10 000 mužov. Väčšina pešiakov, ktorých sústredil do takticky vytvorených štvorcov (carré). Vytvoril päť carré o sile približne 2 000 mužov, pričom tri carré boli mobilné a dve statické.

Proti Francúzom stálo približne 40 000 mameluckých vojakov (prevažne jazdcov). Viedol ich mamelucký emir Murad Bej a jeho brat Ibrahim Bej.

Murad na doporučenie svojho brata sústredil svojich jazdcov na priamy útok proti francúzskym carré. Budúci prvý konzul pred týmto ťažením dobre študoval spôsob boja mameluckých vojsk. Jeho statické a mobilné carré sa vzájomne doplňovalo pri streľbe a nabíjaní muškiet a pri podpore delostrelectva, ktoré Napoleon umiestnil na neďalekú vyvýšeninu, pôsobila francúzska streľba ako dážď. Mamelucký jazdci prichádzali do tesnej blízkosti carré, kde boli kosení po stovkách. Jazdecké oddiely sa vracali späť do tyla mameluckého vojsk, kde ich k novým útokom formoval a vysielal Ibrahim Bej. Ten ani nespozoroval, že z juhu sa k tylu nepriateľa blíži jazdecká divízia generála Desaixa.

Víťazstvo napoleonských vojsk bolo úplné. Dokonca, tak zdrvujúce, že Napoleon mohol slávnostne vstúpiť do Káhiry a Murad Bej už nikdy nebol schopný postaviť proti Napoleonovi, takú armádu, ktorá by mu mohla konkurovať. Uchýlil sa len k drobným vojenským akciám a napádaniu osamotených francúzskych jednotiek.

Napoleonove straty v tejto bitke boli asi 40 mŕtvych a 300 ranených. Mameluci Murada Beja počítali 20 000 mŕtvych a 10 000 ranených. Niekoľko dní po tomto víťazstve rozstrieľal francúzske republikánske loďstvo admirál Horatio Nelson pri Abukíre.

Zaujímavosť[upraviť | upraviť zdroj]

V tejto bitke vyslovil Napoleon nezabudnuteľnú vetu "Oslov a učencov dostredu" (štvorca vojakov). Síce veta znie neúctivo (voči vedcom), avšak snaha o strohé vyjadrenie, nutné počas vedenia bitky viedlo k nezabudnuteľnému vetnému spojeniu, ktoré pretrvá ešte asi dlho. Aj navzdory neúctivosti však táto veta znamenala úctu, a vyjadrenie nenahraditeľnosti, ako oslov, tak aj vedcov. Oslov ako zvierat potrebných pre transport zásob a učencov ako zdroja poznania.