Brekov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°54′19″S 21°50′21″V / 48.905278°S 21.839167°V / 48.905278; 21.839167
Brekov
obec
Brekov.jpg
Brekov
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Humenné
Región Zemplín
Rieka Laborec
Nadmorská výška 140 m n. m.
Súradnice 48°54′19″S 21°50′21″V / 48.905278°S 21.839167°V / 48.905278; 21.839167
Rozloha 9,71 km² (971 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 365 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 140,58 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1314
Starosta Peter Mihaľko[3] (NEKA)
PSČ 066 01 (pošta Humenné 1)
ŠÚJ 520055
EČV HE
Tel. predvoľba +421-57
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Brekov 226
066 01  Humenné
E-mailová adresa obec@Brekov.sk, starosta@Brekov.sk
Telefón 0 917 127 933 (sekretariát), 0 917 126 410 (starosta)
Fax 775 31 85
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Brekov
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.brekov.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Brekov je obec na Slovensku v okrese Humenné, v severnej časti Brekovskej brány. Nad obcou sa nachádza zrúcanina Brekovského hradu, Brekovská jaskyňa a historické mohyly.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Brekov sa nachádza na východnom Slovensku asi 6 km od mesta Humenné. V blízkosti preteká rieka Laborec. Administratívne patrí pod humenský okres a Prešovský kraj.

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Valal
  • Ulica
  • Huštak
  • Hradská

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb obce vychádza z historickej pečate - v striebornom poli štítu na zelenej pažiti je zelený strom (topoľ) a na ňom sediaci vták (havran), pričom vták je k stromu neprimerane veľký. Podkladom erbu bola obecná pečať, pochádzajúca z nedatovaného typária, ktorý je uložený vo fondoch zemplínskeho župného archívu v Satoraljaujhely Loc. 397 No. 1422 Na základe farieb na erbe bola vytvorená aj vlajka obce, na ktorej sú použité farby: čierna, biela, zelená a biela.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pravek[upraviť | upraviť zdroj]

Na horskom hrebeni Rakovec - Hrabovec - Brekov bolo zistených 26 eneolitických mohýl. Ide o skupinu Mohýl východoslovenskej kultúry z konca eneolitu (2-3000 rokov pred Kr.) a začiatku doby bronzovej. Brekovská mohyla obsahovala niekoľko kužeľových misiek, obsypaných zlomkami spálených kostí.

Slovania[upraviť | upraviť zdroj]

Brekovskú bránu opevnili starí Slovania z oboch strán. Slovanské sídliská v encyklopedickej literatúre datované do 7.-12.storočia, súvisia s nálezmi K.Andela v roku 1954 a Kričku–Budinského. Okrem črepov sídlištnej keramiky našli slovanské výšinné sídlisko z 9-11. storočia. Rozprestieralo sa na strmom skalnom ostrohu Krivoštianky nad ľavým brehom Laborca. Jeho pradávnu terasu využili starí Slovania práve pre ťažký prístup k sídlisku, ktoré malo zrejme obranný charakter. Doposiaľ síce nebolo archeologicky prekopané, takže nevieme, či bolo opevnené, ale poloha tomu nasvedčuje. Jeho náprotivkom, strážiacim údolný priechod na komunikačnom spoji bolo slovanské hradisko na brekovskom hradnom kopci. Preskúmali ho M. Slivka a M. Vizdal koncom sedemdesiatych rokov. Má oválno elipsovitý pôdorys s rozlohou 70*40 m. Na základe nájdenej keramiky, železných hrotov šípov, charakteristických ostrôh a ďalších súvislostí bádatelia dospeli k významným záverom. Hradisko malo nielen obrannú, ale i určitú mocensko-správnu funkciu kniežacieho charakteru už vo veľkomoravskom období. Nebolo však osamotené. Zásobovali ho obyvatelia ešte staršej osady, rozkladajúcej sa v jeho tesnej blízkosti v sedle na juhozápadnom svahu hradného kopca. Z nálezov v tejto osade vyplýva, že mala najmä poľnohospodársky charakter, ale železná troska, nože s volútovým ukončením a ďalšie výrobky poukazujú aj na rozvinutú remeselnú výrobu. Vyložene poľnohospodársky charakter mala ďalšia osada z 9. – 10. storočia, ktorú severne od centra dnešnej obce Brekov, v časti Za ulicou našli V. Krička Budinský a Juraj Macák ako už štvrtú slovanskú lokalitu v okolí priesmyku.

Zatiaľ možno s určitosťou konštatovať, že slovanské osídlenie na tomto území nebolo prerušené. Povedané inými slovami - Slováci tu žijú nepretržite už od predveľkomoravskej doby, kedy sem prišli ich staroslovanskí predkovia. S ostatnými časťami Slovenska ich spájali tradičné kultúrne zväzky. V čase rozkvetu sa aj naše končiny stali súčasťou Veľkej Moravy. V období rozpadu ríše a zániku Veľkej Moravy (859 – 906) patrili k tej časti krajiny, ktorú pápež Ján IX. ešte v roku 899 uznal za samostatnú cirkevnú provinciu. Aj po mocenskom zániku veľkomoravského štátu, ktorý bol i tu na východných hraniciach zabezpečený systémom hradísk a obranných zariadení, ostali naši predkovia ešte dlho ušetrení od priamej nadvlády dobyvateľov. Bolo to rušné obdobie, počas ktorého starí Maďari postupne obsadzovali východné Slovensko a pripájali ho k vznikajúcemu uhorskému štátu. Podľa prof. B.Varsíka v prvej etape sa prevalili Vareckým priesmykom k hornej Tise. V 10. storočí obsadili územie južne od od Latorice, kde zaujali aj významné slovanské hradisko Zemplín.

Stredovek[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj obce v stredoveku úzko súvisí s históriou Brekovského hradu.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Starostovia obce

V období Československej republiky:

  • Ján Mihaľko
  • Juraj Nemec
  • Ján Nemec
  • Andrej Porvazník

Po druhej svetovej vojne:

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa najstarších písomných pamiatok bolo už v roku 1787 v obci Brekov 68 domov a 592 obyvateľov. V roku 1828 bolo už 77 domov a 580 obyvateľov. Počty obyvateľov podľa štatistických výkazov – sčítania ľudu od roku 1869 do roku 1970 boli takéto:

  • 1869...............629 obyvateľov
  • 1880...............538 obyvateľov
  • 1890...............569 obyvateľov
  • 1900...............548 obyvateľov
  • 1910...............521 obyvateľov
  • 1921...............569 obyvateľov
  • 1930...............650 obyvateľov
  • 1940...............711 obyvateľov
  • 1948...............715 obyvateľov
  • 1961...............911 obyvateľov

Podľa výsledkov sčítania ľudu roku 1970 bývalo v obci Brekov 982 obyvateľov. 497 mužského pohlavia a 485 ženského pohlavia. Z celkového počtu obyvateľov obce je 266 mužov a 176 žien pracovne aktívni. 55 mužov a 77 žien dôchodcovia a pracovne neaktívni. V domácnosti pracuje celkom 59 žien. V učňovskom pomere bolo v dobe sčítanie 15 chlapcov a 7 dievčat. Žiakov a študentov bolo 31, z toho 11 chlapcov a 20 dievčat. Detí do 15 rokov bolo v obci 281 z toho 144 chlapcov a 137 dievčat.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Kroj z Brekova bol typicky zemplínsky. Ženské sukne boli dlhé do pol lýtok, ba aj dlhšie s faldami a čipkami. Pod nimi boli ďalšie, viaceré biele naškrobené sukne. Na sukniach vpredu mali pestrú čipkou lemovanú zásteru „fartuch“. Dievčatá a mladé ženy nosili vyšívané oplecká s naberanými vzdutými rukávmi. Dievčatá mali dlhé vrkoče ukončené širokou stuho-mašľou. K tomu patrili pestré lajbiky s množstvom flirtov. Ženy nosili blúzky a v zime servianky s bohatou výšivkou a vyšším golierom. V tuhej zime užívali užívali hrubé „chustky“ so strapcami. Na hlavách vydaté ženy mali vzadu uviazanú farebnú šatku a cez ňu previazanú pod bradou bavlnenú, alebo hodvábnu šatku „chustočku“. Šatky na okraji boli lemované krajkou „čipkou“. Farba šiat u starších žien bola celá čierna. Ženy obúvali „spuščané“ čižmy s tvrdými sárami. V lete mali vyšívané košele a lajblíky z červeného súkna, vyšívané čiernou niťou a šnúrkami, často aj flirtami. V lete na hlave nosili široké čierne klobúky s kohútím pierkom a v zime baranice. V zime si obliekali červeno-hnedé kožuchy s čiernym golierom, alebo dlhé bez rukávov, vlnené hrubé „gubane“. V lete chodili v bačkorách a v zime vo vysokých čižmách s tvrdou sárou, za ktorou mládenci na muzikách zvyčajne mali zasunutú „olovjanku“. Malé deti, chlapci aj dievčatá v predškolskom veku nosili „vigány“ a na hlave vyšívané čepčeky.

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Po pravej strane cesty do Humenného stojí kaplnka „Sedembolestnej Panny Márie“. Dal ju postaviť veriaci Michal Valiga v roku 1904. Socha Sedembolestnej bola privezená v tom istom roku z Tirolska. Mimo kaplnky dal postaviť ešte dva veľké kríže. Barokový rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela bol postavený v roku 1742 na starších základoch. Obraz sv. Michala sa nachádzal nad oltárom na stene. Postupne bol inštalovaný organ a oltár Panny Márie Lurdskej. V roku 1782 po veľkom zemetrasení bol opravený a spevnený. Pri kostole bol v minulosti cintorín. V roku 1937 bol pôvodný barokový kostol rozobraný a na jeho mieste bol postavený nový zväčšený s pôvodným obrazom na hlavnom oltári. Posvätenie kostola vykonal biskup Čársky spolu s miestnym farárom J. Lukáčom v roku 1937 so sprievodom po Brekove.

Pamiatky a prírodné útvary[upraviť | upraviť zdroj]

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Organizovaný futbal a zapojenie do okresnej súťaže začalo v roku 1947. Prvú futbalovú abecedu už dávno predtým so žiakmi realizoval Arpád Dráč, učiteľ ľudovej školy. Futbal žiaci hrali za dedinou na lúke zvanej „Lačureň“. Až po vojne bolo postavené prvé ihrisko na Riňu pri Laborci v časti zvanej Lazy. Prví futbaloví veteráni boli Michal Štofej Triľ, Ján Tušaj, Juraj Baník, Pavol Šovár, Vojtech Dráč, Ján Jacina, Ján Szczygeľ, Michal Mydlo a ďalší. Časté povodne na Laborci zanechávali nánosy na ihrisku, preto v roku 1953 bolo zriadené nové ihrisko na hone Dlhé. Pre futbalistov bola postavená budova s prezliekárňou a sociálnym zariadením. Finančne ich sponzorovala Vápenka a kameňolom Brekov.

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1920 sa otvoril brekovský vápencový kameňolom. Kameň sa využíval na výstavbu štátnych ciest a kamenári, niektorí aj so svojimi manželkami, ho ručne roztĺkali a triedili na rôzne veľké kamienky. Brekov sa stal široko ďaleko známym výrobou vápna. Tunajší vápenec obsahuje 90 % vápna, v medzinárodnej geologickej nomenklatúre známy a vedený ako „Brekovský vápenec“. V roku 1925 dal podnikateľ Erenberger postaviť modernú vápenku s dvoma do výšky sa týčiacimi komínmi, ktorá bola jedinou vápenkou svojho druhu na východnom Slovensku. V nej sa zamestnalo a profesionalizovalo mnoho Brekovčanov. Medzi ľuďmi dostala meno „fabrika“. Brekovská vápenka fungovala počas dlhého obdobia. Bola zbúraná z dôvodu nerentabilnosti. Ťažba kameňa pokračuje doteraz. Drvička kamenia s dopravníkmi pracuje už dlhé roky pri výrobe kameniva.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Materská škôlka
  • Základná škola

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Peter Mihaľko je v zozname. Dostupné online.