Brva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mikrofotografia bŕv v epiteli pľúc

Brvy (cílie) sú bunkové organely živočíšnych buniek.

Brvy sú typické pre mnoho taxónov prvokov (Protozoa), ale aj pre primitívne mnohobunkovce (Placozoa, Acnidaria, Rotifera, Plathelminthes...) a niektoré larvy, napríklad u mechúrnikov (Coelenterata) či dokonca aj u chordátov (napr. hviezdovky - Asteroidea). Kmeň Gastrotricha, po slovensky brušnobrvovky, bol pomenovaný podľa niekoľkých radov bŕv, ktoré majú ich zástupcovia na brušnej strane tela.

Stavba[upraviť | upraviť zdroj]

Brvy sa skladajú z mikrotubulov. 2 centrálne mikrotubuly obkolesuje 9 párov obvodových mikrotubulov. Celá táto štruktúra je ponorená do základnej matrix obklopenej membránou, ktorá prechádza do cytoplazmatickej membrány. Na báze bŕv je uložené bazálne teliesko – kinetozóm, ktoré je tvorené deviatimi tripletmi mikrotubúl (vzniklo z centriolu). Bazálne teliesko sa zúčastňuje na tvorbe a diferenciácii bŕv. Brvy môžu pokrývať celé telo, byť usporiadané do radov alebo obklopovať "bunkové ústa" - cytostóm.

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Brvy slúžia u primitívnych skupín na pohyb, ale i priháňanie potravy k cytostómu. U vývojovo vyspelejších živočíchov sa vyskytujú napríklad vo fylogeneticky starých gliových bunkách a pravdepodobne umožňujú pohyb mozgovo-miechového (cerebro-spinálneho) moku. Bunky s brvami, tzv. obrvený epitel, sa nachádza aj vo vývodoch žliaz, v tráviacej trubici, vo vajcovodoch, dýchacích cestách a inde. Vždy zaisťuje transport látok určitým smerom. Zmyslové brvy sú súčasťou zmyslových orgánov, konkrétne rovnovážno-polohového orgánu - statocysty a chemoreceptorov.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]