Chačatur Abovjan
| Chačatur Abovjan | |
|---|---|
 arménsky spisovateľ a národný buditeľ |
|
|
|
|
| Narodenie | 15. október 1809 Khanakher pri Jerevane |
| Úmrtie | 14. apríl 1848 (38 rokov) |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Chačatur Abovjan, arm. Խաչատուր Աբովեան (* 15. október 1809, Khanakher pri Jerevane – † 14. apríl 1848 - odišiel z domu a bez stopy sa stratil) bol arménsky spisovateľ a národný buditeľ, zakladateľ novej arménskej literatúry a literárneho jazyka, pedagóg a etnograf.[1]
[upraviť] Dielo
Abovjan bol ovplyvnený pokrokovými osobnosťami v Európe a ruskými revolučnými demokratmi. Jeho základným dielom bol román "Rany Arménska" (orig. Verkh Hajastani) (1841, vyšlo 1858), ktorý položil základy súčasnej arménskej literatúry a jazyka. Popisuje boj Arménov za slobodu v období rusko-iránskej vojny (1826-1828).[1]
Okrem románov písal poviedky, črty, divadelné hry, bájky a verše. Prekladal do arménštiny diela veľkých gréckych, nemeckých a ruských spisovateľov. Jeho tvorba mala pre arménsku literatúru obrovský význam. Bol prvým arménskym detským spisovateľom. V čase, keď bola arménska literatúra preniknutá náboženským duchom a keď sa duchovenstvo snažilo uchovať pri živote starý arménsky jazyk, Abovjan písal v súčasnom jazyku, zrozumiteľnom obyčajným ľuďom.
Bol propagátorom všeobecného svetského bezplatného vzdelávania, nediskriminovaného pohlavím.[1]
[upraviť] Referencie
- ↑ a b c Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana (A-Belk). I. vydanie. vyd. Banská Bystrica : Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s., 1999. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. číslo publikácie 3259. Kapitola A, s. 26.
