Chevra kadiša

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pražská chevra kadiša pri zomierajúcom (okolo 1772)

Chevra kadiša (aram. חברה קדישא, dosl. Svätá spoločnosť), dlhšie Chevra kadiša de-gomlej chasadim (aram. חברה קדישא דגומלי חסדים, dosl. Svätá spoločnosť vykonávateľov skutkov milosrdenstva) je židovské pohrebné bratstvo. Jeho členovia bez nároku na odmenu zabezpečujú všetky rituálne a organizačné záležitosti súvisiace s židovským umieraním a pohrebom. Členstvo v ňom sa považuje za veľkú česť.

O určitej forme pohrebného bratstva sa hovorí už v babylónskom Talmude (Moed katan 27b). Pohrebné bratstvá organizované na základe stanov začali v Európe vznikať v 16. storočí. Pražská chevra kadiša bola založená roku 1564, pri jej zrode stál pražský rabín Eli’ezer Aškenazi. Konečnú podobu stanov určil rabi Löw. Tieto stanovy potom prevzala väčšina pohrebných bratstiev v aškenázskej Európe.

Úlohy[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi najdôležitejšie úlohy chevry kadiše patrí návšteva pri lôžku umierajúceho. Aspoň desať židovských mužov (minjan) recituje pri umierajúcom modlitbu Šma Jisra’el. Po smrti chevra kadiša zabezpečuje organizáciu pohrebu a rituálne očistenie tela na cintoríne (tahara). Očistené telo členovia bratstva oblečú do ľanového plátna a natrhnutého modlitebného šálu (talit). Kráčajú tiež v čele sprievodu k hrobu. Po pohrebe sa musia členovia sami rituálne očistiť. Medzi ich ďalšie povinnosti patrí navštevovanie pozostalých počas siedmich dní intenzívneho trúchlenia.