Chrbtová struna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kopijovec je jeden zo živočíchov, ktoré majú chordu dorsalis po celý život; na tejto schéme je pod číslom (2), hnedá
Prierez ľudským embryom. Notochorda je čierne koliesko pod modro vyznačenou nervovou trubicou

Chrbtová struna alebo notochorda alebo chorda (lat. Chorda dorsalis) je spoločný znak chordátov. Vzniká z mezodermu (tzv. chordomezoderm) a tvorí ju pružné chondroidné tkanivo, ktorá pripomína chrupavku. Počas embryonálneho vývoja je to významné indukčné centrum, pretože stimuluje vývoj osových súčastí zárodku.[1]

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Pri plášťovcoch s výnimkou vršoviek sa v dospelosti nevyskytuje. Kopijovce ju majú po celý život. Pri stavovcoch je výrazne na ústupe už počas embryogenézy, zatláča ju chrupavka alebo kostné tkanivo. Pri stavovcoch pretrvávajú iba jej zvyšky ako nucleus pulposus v medzistavcovej platničke.[1]

Vývoj pri človeku[upraviť | upraviť zdroj]

Kľúčom k vzniku notochordy pri ľudskom embryu je pochopenie procesu gastrulácie: zanárajúce sa bunky ektodermu vytvárajú týmto spôsobom endodermálne a mezodermálne tkanivá. Jedným z nich je aj chorda dorsalis. Časť buniek vnikajúcich do spodnej časti embrya primitívnym prúžkom sa stáča smerom k tzv. prechordálnej platničke, o tú sa zastaví a vytvorí hlavový úsek notochordy. Následne síce nakrátko zaniká, ale neskôr sa opäť zvýrazňuje a tvorí pevnú os vedúcu od Hensenovho uzla (na jednom konci primitívneho prúžku) až po prechordálnu platničku. Vďaka procesu neurálnej indukcie neskôr nad chordou vznikne neurálna trubica (os nervovej sústavy) a následne aj základy ďalších štruktúr.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b VACEK, Zdeněk. Embryologie. [s.l.] : Grada publishing, 2006.
  2. Richard Jelínek, et al. Histologie embryologie [online]. 3. lekárska fakulta UK. Dostupné online.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Struna hřbetní na českej Wikipédii.