Rómska osada

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Cigánska osada)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rómska osada
Zaniknutá rómska osada „Letanovský mlyn“ pri Letanovciach

Rómska osada alebo cigánska osada je prejav stavebnej činnosti rómskeho etnika s charakteristickými znakmi. Ide o osobitnú kapitolu ľudovej architektúry na Slovensku.

Cigáni[upraviť | upraviť zdroj]

Rómovia (Cigáni) majú celkom odlišné dejiny ako majoritné obyvateľstvo na Slovensku. Prichádzali do Európy z Ázie a narozdiel od ostatných kočovníkov, nerobili bojové výpravy a nemali vlastný štát ani územnú samosprávu. Postupne sa šírili z juhovýchodnej Európy a zakladali vlastné usadlosti, bokom od ostatného obyvateľstva a tak si udržiavali vlastné zvyky. Vyhľadávali miesta, kde bola voda, drevo a pasienky. Prejavovali zručnosť najmä v hudbe a umení.

Osady[upraviť | upraviť zdroj]

V Uhorsku boli najmä v 18. storočí snahy priviesť Rómov k usadlému spôsobu života a začleniť ich do usadlostí majoritného obyvateľstva. Rómovia sa však vo veľkej časti neprispôsobili a naďalej sa sťahovali. V tomto období vzniklo najviac osád. Ich podoba sa rôznila: niekedy to boli osady vzniknuté pozdĺž cesty alebo potoka, inokedy nepravidelné, zhlukové usporiadania domov, ktoré postupne prevládli.

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem stanov a júrt stavali Rómovia aj zemnice a polozemnice, postupne prišli k jednopriestorovým domom, ku ktorým pribudlo aj zádverie.

Zemnice sa stavali vo svahu a na čelnej fasáde mali dverný otvor, spočiatku prekrytý iba plachotu, neskôr aj dverami. Šikmá strecha zemnice sa oprierala o sochu. Polozemnice boli podobné zahĺbené stavby, ktorých strecha však už stála na nízkych stenách. Od polozemníc sa prešlo k jednopriestorovým domom (dreveným alebo hlineným podľa oblasti). Vidíme tu už čiastočné ovplyvnenie architektúry pôvodným obyvateľstvom, rómske domy však boli oveľa skromnejšie. K jednému priestoru pribudla časom aj predsieň, riešená najskôr formou dostavby s nižším stropom. Ak sa predsieň stavala spolu s hlavným priestorom, mala s ním spoločnú strechu. Predsieň sa využívala na uskladnenie potravín. Varilo sa prevažne vonku, kde prekrytím sporáka jednoduchou konštrukciou vznikla letná kuchyňa. Zdobilo sa hlavne maľovaním vonkajších aj vnútorných stien.

V druhej polovici 20. storočia došlo k viacerým snahám o likvidáciu rómskych osád a ich presťahovaniu napríklad do nájomných domov. Niektoré osady sa prispôsobili a postupne splynuli so zástavbou mesta. Niektoré domy Rómov tu dosahovali slušný štandard.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]