Clona
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Clona je v optickej sústave otvor obmedzujúci zväzok svetelných lúčov. Clona je najčastejšie vyhotovená ako kruhový otvor alebo ako sústava pohyblivých lamiel vytvárajúcich približne kruhový otvor (irisová clona) vo vnútri optickej sústavy prístroja.
Okrem obmedzenia svetelného toku clonenie znižuje okrajové optické chyby objektívu a zvyšuje hĺbku ostrosti. Veľkým clonením sa však zhoršuje ostrosť kresby vplyvom ohybových javov.
- Kritická clona
- Clona, pri ktorej sa dosiahne maximálna hĺbka ostrosti bez zhoršenia kresby, sa nazýva kritická clona.
- Apertúrová clona
- Apertúrovou clonou vidieť obraz pod najmenším priestorovým uhlom.
Pozri aj[upraviť]
Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA.
