Damoklov meč

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Richard Westall: Damoklov meč, 1812

Damoklov meč je ustálené slovné spojenie, ktoré sa dostalo do slovníka ako príslovie, prirovnanie. Používa sa pre vyjadrenie situácie, kedy človek nemá byť pokojný či ľahostajný, keď ho čaká niečo, na čom záleží – a čo nemusí skončiť len dobre. Vyjadruje tiež aj stav nebezpečím ohrozeného šťastia.

Vznik legendy[upraviť | upraviť zdroj]

Syrakúzsky vojvodca Dionýsos II. (cca 397 pred Kr.343 pred Kr.) bol označovaný za despotu a krutovládcu, ktorý sa opieral hlavne o žoldniersku armádu a ktorý žil v prepychu, ale i večnom strachu, že bude potrestaný, ak sa utlačovaní vzbúria. Obklopený osobnými strážcami žil ako vo väzení.

Keď mu jeho dvoran Damoklés hovoril, že určite nikto nie je šťastnejší ako sám vládca, odvetil mu Dionýsios: „Chceš ochutnať môjho štastia?“ Obklopený skvostami a lahôdkami potom Damoklés užíval šťastia. Uprostred hostiny a blaženosti dal vládca spustiť od stropu na tenkom konskom vlase ostrý meč, mieriaci na hlavu Damokla. Ten, keď pri pohľade hore uvidel visiacu hrozbu, už pre strach nevidel krásu, bohatstvo ani hojnosť – a vzdal sa svojho miesta a povýšenia.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Damoklův meč na českej Wikipédii.