Danaos

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jedna z dcér kráľa Danaa, fontána v Petrodvorci

Danaos (starogr. ΔαναόςDanaos, lat. Danaus) je v gréckej mytológii syn kráľa Béla a jeho manželky Anchinoy,[1] nástupca argejského kráľa Gelanora.[2]

Bélos, kráľ Líbye a Egypta rozdelil svoju krajinu medzi svoje dvojčatá, synovi Danaovi pridelil Líbyu a Aigyptovi susedný Egypt. Danaos potom vládol v Líbyi niekoľko rokov a stal sa otcom päťdesiatich dcér o ktoré sa neskôr uchádzalo päťdesiat synov jeho brata Aigypta.[1][3] Danaovi to však nebolo po vôli, preto mu Aigyptos vyhlásil vojnu a porazil ho.[4][3]

Danaos z obavy pred zajatím ušiel loďou aj s dcérami na Peloponéz, do vlasti svojej pramatky Io.[4] Pristáli pri brehoch Argolidy, kde ich prijal a poskytol útočisko argejský kráľ Gelanor. Onedlho však pri Argolide zakotvili aj lode Aigypta a jeho muži po húževnatom boji porazili vojsko Gelanora, ktoré sa im postavilo na odpor. Aigyptos následne so svojimi synmi prinútil Danaa, aby im dal svoje dcéry za manželky. Danaos či chcel, či nechcel, musel súhlasiť, ale hneď potom svojim päťdesiatich dcéram prikázal, aby svojich manželov počas svadobnej noci zavraždili.[4][3]

Poslúchli ho všetky dcéry okrem najmladšej Hyperméstry, ktorá svojho manžela Lynkea, najmladšieho syna Aigypta zachránila.[5][3] Danaos sa tak Aigypta a jeho synov zbavil a keďže Gelanor po porážke svojho vojska ušiel, obyvateľstvo Argolidy si ho zvolilo za kráľa. Danaos sa tak stal prvým kráľom Argu rodu Danajcov a jeho potomkovia si moc v Argu nielen udržali, ale mnohí z nich sa stali významnými postavami gréckych mýtov.[4]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Apollodoros, Bibliotheca, 2,1,4.
  2. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,16,1.
  3. a b c d Hyginus, Fabulae 168.
  4. a b c d Vojtech Zamarovský. Bohovia a králi starého Egypta. Bratislava : Mladé letá, 1986. ISBN 66-150-86. S. 104–105.
  5. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,19,6.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]