Diskusia:Silla
Milý Brontík! Ak nevieš čo je to palatalizácia, prosím nájdi a neotravuj!!!! Miloš Procházka 24. oktobra 2006, 23:57
Mílí Procházka, ak nevieš aký je správny názov toho kráľovstva v slovenčine (na doklady čakám) tak si ho nájdi a neotravuj !!!! Bronto 23:15, 24. október 2006 (UTC)
Dobrý deň! Prepáč, že som použil také tvrdé slová, nechcel som Ťa uraziť. Ale vie ma to nahnevať, keď mi niekto s adminov upravuje niečo bez argumentácie. Už ma to trochu nudí stále a stále vysvetlovať, že prepis v iných jazykoch sa líši od slovenského jazyka. Napríklad hlavné mesto KLDR my nazývame Pchjongjang, ale v angličtine to je Pyongyang a v poľštine Phenian. To znamená, že prepis Silla, alebo Shilla (v tomto bode nie je anglický prepis jednotný) do slovenčiny prepisujeme ako Šilla. To, že to pán Genzor prepisuje ako Silla ešte neznamená, že je to OK. V kórejskom jazyku existuje tzv. palatalizácia, tj. niektoré spoluhlásky sa zmäkčujú pred samohláskou "i" (veľmi polopatisticky povedané). Tak napr. spojenie spoluhlásky "s" a "e" sa vysloví ako "se", ale "s" a "i" sa vysloví ako "ši" (ibaže trochu mäkšie, tak ako napr. poľské "śi"). Preto kráľovstvo Šilla píšem mäkko. Prečo si sa zameral práve na tento názov neviem. Skôr by som sa chcel porozprávať o iných a nielen geografických názvoch. Prepáč, ale nesnažím sa byť najmúdrejší. Viem, že sa často mýlim, a preto je potrebné opraviť to, čo napíšem. Ale treba pritom použiť nejaké logické argumenty. A v tomto prípade mi argument, že tak to píše pán Genzor, nejako nesedí. Keďže s Kóreou a kórejčinou má na Slovensku málo ľudí do činenia, dovolím si o sebe tvrdiť, že som odborník na Kóreu a kórejčinu. Iba toľko.
Ešte raz sa ospravedlňujem. Miloš Procházka 25. oktobra 2006, 8:37
- Encyklopédia archeológie od Bohuslava Novotného a kol. z roku 1986 tiež hovorí "Silla". Adrian@diskprís 06:44, 25. október 2006 (UTC)
- A co tak najprv pozriet Pravidla slovenskeho pravopisu? Tam by mali byt zavazne pravidla traskripcie z korejciny, ktore tiez pisali odbornici. Ci vobec nejake "ši" v slovenskej transkripcii existuje... Mz 08:24, 25. október 2006 (UTC)
- Vtip je v tom, že ja ti verím, že sa to v dnešnej kórejčine číta Šilla, ale toto nie je kórejsko-slovenský slovník a pri historických názvoch ide proste o to, ako sú zaužívané, s jazykom to nemá priamo nič spoločné. Podobne sa píše čo ja viem Bavorsko a nie Bayern, proste to ber tak, že to kráľovstvo má SLOVENSKÝ názov bez mäkčena, a hoci sa ti nepáči, je to proste tak (mne sa tiež všeličo nepáči ako sa to píše, ale akceptujem, že encyklopédia tu nie je na to, aby som to prezentoval). Ide proste o to, že kamkoľvek sa pozriem (vrátane odborného textu Genzora), všade je Silla a naopak Šilla nie je vôbec nikde, ak chceš používa Šilla, musíš nájsť nejaký zdroj, a to relevantný, podľa ktorého sa v slovenčine používa Šilla. Ešte jedna poznámka: Nebol by som si taký istý, že je správne tu argumentovať dnešnou kórejčinou, pretože keď som kedysi prekladal ten článok Tri kráľovstvá (nie dobrovoľne, ale v rámci istej wikipédiovskej akcie), tak všetky tie kráľovstvá tam mali paralelne 2-3 aj viac podobných, ale odlišných mien (neviem, či to sú rozdiely vyplývajúce z historického vývoja jazyka, nárečí alebo z čoho, proste to tak je), takže Silla zrejme nebude výnimka... To samozrejme neznamená, že do textu nemôžeš dať na začiatok poznámku, že v dnešnej kórejčine sa to číta Šilla (teda aspoň dúfam, neviem to overiť). A bez ohľadu na to, čo som teraz napísal k tomu Genzorovi: argument, že čo píše človek, ktorý je považovaný za najväčšieho odborníka na kórejčinu ako jazyk a ešte tam tuším aj študoval a podobne, je zle, je neakceptovateľný, to by platilo pre akýkoľvek jazyk. My tu nevieme, kto si, ty ako taký nie si overiteľný "zdroj"....Ešte dodatok: Na ostatné názvy som sa "nezameral", lebo (1) ako vidíš už s jedným je problémov dosť, (2) naozaj zaužívané názvy majú len tie tri kráľovstvá, pri ostatných ani neviem, kde by som to narýchlo overoval. Bronto 21:50, 25. október 2006 (UTC)
- Teraz som si to vďaka Mz pozrel v PSP a máme tu ďalší problém: š v slovenskej transkripcii z kórejčiny vôbec neexistuje. Takže by som navyše prosil, aby si tu všade používal na prepis výlučne systém uvedený v PSP, naozaj tu nie sme na to, aby sme zavádzali nejaké novinky a už vôbec nie pri veciach uvedených v pravidlách. Bronto 22:05, 25. október 2006 (UTC)
Jazyk sa neustále vyvýja. Aj jeho transkripcia. Napríklad v Južnej Kórei sa za posledných asi 30 rokov vystriedali už najmenej 3 druhy transkripcií. Prečo? Lebo Kórejské spoluhlásky sú niečím zvláštne. Napr. neexistencia rozdielu v písme medzi znelými a neznelými spoluhláskami na jednej strane, a na strane druhej spoluhlásky "k", "p", "č", "t" majú v kórejčine až po 3 varianty... A "s/š" dva. Ako to chcete zapísať?
Ja si osobne myslím, že celý systém transkripcie do slovenčiny by sa mal zmeniť. Ale žiaľ ja mám v odbore kórejčina len titul M.A. (diplomovka na tému "Klasifikácia slovných druhov v kórejčine" na Varšavskej univerzite). A pán Genzor Dr. A páni a panie na Karlovej univerzite ešte viac titulov.
Veľmi dobre poznám systém transkripcie z PSP. Najprv som si myslel: "Aká úžasná vec, že tu máme takýto systém." Dnes je to trochu ináč. Ale nechce sa mi bojovať s "veternými mlynmi". Ak chcete tak budem používať ten úžasný systém a namáhavo v zátvorkách uvádzať aj "slovenskú" výslovvnosť... Články nepíšem pre seba, ale pre širokú verejnosť. Páči sa mi Kórea aj jazyk. Rád by som bol, aby sa viac ľudí mohlo dozvedieť niečo viac o tejto krajine, o ľuďoch, jazyku ...
Miloš Procházka8:30, 26. októbra 2006 (UTC)
Naozaj vyslovene prosím, aby si používal systém v PSP. Overiť to neviem. A ešte taká poznámka: U všetkých exotickejších jazykov je prepis nejaký nevyhnutný kompromis, žiaden nie je perfektný. Bronto 18:23, 26. október 2006 (UTC)
Samozrejme si môžeš myslieť, že systém z Pravidiel je nekvalitný. Ale ako vyštudovaný humanitný vedec iste vieš, ako to v akademickom svete chodí: môžeš napísať odborný článok, napr. do Slovenskej reči alebo nejakého koreanistického časopisu, ak existuje, o tvojom článku prebehne akademická diskusia, ktorá dospeje k nejakým záverom. Až potom je možné zmieniť sa o tvojom systéme v encyklopédii. Ale používať sa bude starý systém, až kým ten tvoj nový nebude prijatý Jazykovedným ústavom. Do encyklopédie jednoducho nepatria vlastné výskumy, ktoré neboli podrobené akademickej debate. Všetko, čo je tu uvedené, sa musí dať nájsť v iných (predovšetkým tlačených) zdrojoch (preto sa encyklopédii hovorí aj terciárny zdroj informácií...) Samozrejme, že je skvelé, že sa Kóreu snažíš prostredníctvom Wikipédie spopularizovať - len tak ďalej! Mz 07:24, 27. október 2006 (UTC)
Nech sa páči, odporučím ťa na akýkoľvek po kórejsky písaný vedecký text. Tu v Európe je to dosť chabé. Žiaľ...--Miloš Procházka, 9:55, 27. októbra 2006 (UTC)
- Nie som si istý, či ti presne rozumiem. Asi chceš povedať, že svoje informácie čerpáš z kórejských zdrojov... To je samozrejme v poriadku. Ja som iba ilustroval pravidlo, ktoré je na anglickej Wikipédii volá No original research. Mimochodom, podpisujeme sa použitím štyroch vlnoviek (~~~~) alebo druhým tlačidlom zprava nad editačným oknom (nie vypisovaním podpisu, dátumu a času... to by bolo príliš únavné). Mz 08:05, 27. október 2006 (UTC)