Erifylé

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Polyneikes upláca Erifylé náhrdelníkom, červenofigúrová oinochoé, cca. 450-430 pred Kr.

Erifylé (iné názvy: Erifyla, Erifyle, Erifýlé, Erifýla, (starogr. Ἐριφύλη – Erifylé/iný prepis Erifýlé, lat. Eriphyle) je v gréckej mytológii dcéra argejského kráľa Talaa a jeho manželky Péró.

Erifylé bola sestrou argejského kráľa Adrasta a stala sa manželkou veštca a kráľa Argu Amfiaraa. Porodila mu dvoch synov menom Alkmaión a Amfilochos.

Keď Oidipov syn Polyneikes prišiel do Argu žiadať o pomoc, aby sa mohol vrátiť do rodných Téb, odkiaľ bol vyhnaný svojím bratom Eteoklom, argejský kráľ Adrastos mu vyhovel a začal zhromažďovať vojvodcov a armádu. Všetci boli pripravení bojovať proti Tébam, jediný Amfiaraos, Erifýlin manžel, odmietal ísť do vojny. Ako veštec vedel, že vojna neprinesie víťazstvo a že v nej zahynú všetci vojvodcovia – až na jedného.

Erifylé medzi manželom a svojím bratom už mnohokrát urovnávala nejednu hádku, obaja boli totiž veľmi prudkí a boli by sa snáď aj vzájomne pozabíjali. Keď ich raz takto uzmierila, vynútila si od nich prísahu, že v každej hádke sa budú riadiť jej rozsudkom.

To sa dozvedeli ostatní vojvodcovia a na radu Tydea prišiel Polyneikes za Erifýlou a s lichotivými rečami jej ponúkol čarovný náhrdelník, ktorý dala bohyňa Afrodita pramatke rodu Harmónii, manželke kráľa Kadma. Za ten dar sa mu odmenila Erifýlé tým, že svojho manžela Amfiaraa prehovorila a on do vojny Siedmi proti Tébam odišiel – a spolu s piatimi ďalšími vojvodcami v nej padol. Z vodcov nakoniec prežil jediný Adrastos.

Erifylé sa podobne zachovala o desať rokov neskôr. Tentoraz išlo o výpravu epigonov, potomkov padlých vojvodcov, opäť proti Tébam. Aj medzi nimi vládli pochybnosti, či do vojny ísť alebo nie. Tejto neistoty využil Thersandros, syn Polyneikov a rovnako ako jeho otec v prvej vojne, on tiež navštívil Erifylé a ponúkol jej ďalšiu vzácnosť: čarovný plášť pramatky Harmóniy. Erifýlé opäť neodolala a rozhodla, že vojna sa konať bude. Tým odsúdila na možnú smrť aj svojich dvoch synov Alkmaióna a Amfilocha.

Lenže história sa už nezopakovala, epigoni Téby dobyli a s výnimkou Adrastovho syna Aigialea sa domov vrátili všetci. Po výprave sa bratia dozvedeli, že to ich matka poslala otca na istú smrť a po porade s veštiarňou ju Alkmaión, alebo snáď obaja bratia zabili. Tá ich ešte umierajúca stihla prekliať. Alkmaióna sa po čine zmocnili bohyne krvnej pomsty Erínye a dohnali ho skoro až k šialenstvu. Nešťastný Alkmaión potom musel opustiť svoju vlasť a po rokoch strávených v cudzine ho nakoniec dal zavraždiť kráľ Fégeus.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. [s.l.] : Perfekt, 2007. ISBN ISBN 8080462038. (slovenský jazyk)
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Erifýlé na českej Wikipédii.