Červenoočká

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Euglény)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Červenoočká
Euglena scheme no arrows.svg
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Prvoky Protozoa
Kmeň Červenoočká Euglenophyta
Vedecký názov
Euglenophyta
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Červenoočká alebo euglény alebo ako rad aj euglénotvaré (Euglenophyta, Euglenophyceae, Euglenida, Euglenoidea, Euglenoida) sú taxón (oddelenie, kmeň, trieda, rad a pod.) eukaryotických organizmov. Sú to jednobunkové prvoky schopné fotosyntézy. Svoj názov dostali podľa červenej škvrny - stigmy, ktorá je citlivá na slnečné svetlo.

Sú to spravidla voľne žijúce vodné bičíkovce väčšinou s dvoma rôzne vyvinutými bičíkmi. Keď je dostatok organických látok v prostredí, červenoočká sa živia osmotrofne alebo fagotrofne. Po vyčerpaní organických látok v prostredí prechádzajú na fotoautotrofný spôsob výživy. Takéto striedania spôsobu prijímania živín označujeme ako mixotrofia. Červenoočká sú dôležité indikátory na určovanie saprobity vody a zvýšenej koncentrácie niektorých látok.

Stavba tela[upraviť | upraviť zdroj]

Všetky červenoočká majú eukaryotickú štruktúru bunky. Ich telo tvorí jednobunková stielka, ktorá môže byť monádoidná alebo gleomorfná (kapsálna). Monáda je bunka oválneho alebo vretenovitého tvaru, prípadne nepravidelného. Predný koniec obsahuje fľaškovitý útvar - ampulu a vyrastajú z neho dva, zriedkavo viac bičíkov. Do ampuly vyúsťuje obsah pulzujúcich vakuol, ktoré slúžia na vyrovnávanie tlaku.

Kapsálna stielka je väčšinou guľovitého tvaru bez bičíkov. Kapsálne stielky nemajú možnosť aktívneho pohybu, ale sú obalené hrubou vrstvou slizu a môžu vytvárať slizovité kolónie.

Charakteristická je pre ne červená škvrna - stigma, ktorá je uložená voľne v cytoplazme v blízkosti ampuly. Je zložená z drobných zŕn sfarbených intenzívne do červena karotenoidmi.

Chloroplasty, pokiaľ sú vôbec prítomné, obsahujú chlorofyl a a malé množstvo chlorofylu b, β-karotén, diadinoxanhtín, neoxanthín a ďalšie xanthofyly. Zásobnou látkou je paramylon ((1,3)-beta-polyglukán). Bunka je pokrytá bielkovinovými prúžkami, ktoré tvoria tzv. pelikulu, umožňujúcu premenlivý tvar bunky.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Červenoočká sa rozmnožujú nepohlavne pozdĺžnym delením.

Systém[upraviť | upraviť zdroj]

V jednom zo systémov sa delia na šesť radov:

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]