Farizej a mýtnik

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Farizej a mýtnik, baroková freska

Podobenstvo o farizejovi a mýtnikovi je podobenstvo, ktoré sa nachádza len v jednom z kanonických evanjelií v Novom zákone. Podľa Lukáša 18:9-14 farizej, posadnutý svojou vlastnou cnosťou kontrastuje s vyberačom daní, ktorý pokorne prosí Boha o milosť.

Toto podobenstvo ukazuje, že je potrebné modliť sa pokorne. Podobenstvo sa v evanjeliu nachádza bezprostredne po podobenstve o nespravodlivom sudcovi.

Podobenstvo je nasledovné: A proti tým, ktorí sa spoliehali na seba, že sú spravodliví, a iných za nič nemali, povedal toto podobenstvo: Dvaja mužovia vstúpili do chrámu, aby sa modlili; jeden farizej a druhý mýtnik. Farizej si zastal a takto sa modlil v sebe: Bože, ďakujem Ti, že nie som ako ostatní ľudia, vydierači, nespravodliví, cudzoložníci, alebo ako aj tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám. Mýtnik však stál zďaleka a ani oči nechcel pozdvihnúť k nebu, ale bil sa v prsia a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu! Hovorím vám: Tento odišiel do svojho domu ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.

Kontext a interpretácia[upraviť | upraviť zdroj]

Počas prvého storočia boli farizeji dobre známi pre ich striktné dodržiavanie Mojžišovho zákona.

Na druhej strane Žida pohŕdali mýtnikmi, ktorí spolupracovali s rímskou ríšou. Podobenstvo opisuje mýtnika ako toho, kto uznáva stav svojej úbohosti pred Bohom a vyzná svoju potrebu zmierenia sa. Mýtnik prichádza k Bohu v pokore a dosahuje odpustenie.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]