Faust (Goethe)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Faust je dráma od Johanna Wolfganga Goetheho.

Môžeme rozlíšiť niekoľko štádií vzniku tejto drámy: tzv. Faust v prvotnej podobe, teda scény, ktoré mal Goethe napísané okolo r. 1775 Prafaust (v nemčine Urfaust), Faust I bol vydaný v roku 1808 a Faust II, ktorý vyšiel až po Goetheho smrti.

Goethe dokončil druhú časť tohto veľdiela rok pred smrťou v roku 1831. Povesť o Faustovi (historická postava žijúca v rokoch 1480-1540), ktorý zapredal svoju dušu diablovi, je oveľa staršia.

Kompozícia[upraviť | upraviť zdroj]

1. diel[upraviť | upraviť zdroj]

Začína sa venovaním, Predohrou v divadle, a Prológom v nebi (Boh a diabol uzatvárajú stávku. Diabol vraví, že sa mu podarí dostať Fausta na svoju stranu, a Boh verí Faustovej viere.)

  • 1. diel nemá dejstvá, iba scény. Spolu ich je 25.

2. diel[upraviť | upraviť zdroj]

5 dejstiev

  1. dejstvo: 8 scén
  2. dejstvo: 8 scén
  3. dejstvo: 3 scény
  4. dejstvo: 3 scény
  5. dejstvo: 7 scén

Hlavné postavy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mefistofeles - diabol, ktorý Faustovi ponúka večné poznanie a novú mladosť za jeho dušu
  • Faust - moderný človek, vedec, mysliteľ, ktorý na začiatku diela dospeje k záveru, že celý život tvrdo pracoval a aj tak nedokázal nič
  • Margaréta - čisté a milujúce stvorenie, avšak pre lásku k Faustovi bola ochotná aj vraždiť.

Dej[upraviť | upraviť zdroj]

Vychádza zo stredovekej povesti o legendárnom učencovi Faustovi, ktorý nie je spokojný s výsledkami svojej vedy a túži po pravom poznaní. Uzavrie pakt s diablom Mefistofelom. Prežije lásku i sklamania, pozná vedu aj čiernu mágiu a nakoniec nachádza zmysel života v práci pre spoločnosť. Starý slepý Faust prichádza k záveru, že slobodu si zasluhuje len ten, kto o ňu denne bojuje. Faust zomiera, ale Mefistofeles stávku prehrá, lebo Faust sa zachráni zásahom vyššej moci. Prvý diel vyšiel v roku 1808 druhý dopísal Goethe v roku 1830 a zverejnený bol až po Goetheho smrti. Goethe do tohto diela zahrnul dejiny ľudstva, obsiahol minulosť, ale zamieril aj do budúcnosti.

Preklady[upraviť | upraviť zdroj]

Do slovenského jazyka preložil Fausta iba čiastočne P. O. Hviezdoslav. Komplexnejšie preklady sú dva:

  • preklad Mórica Mittelmanna Dedinského z rokov 1966 (I. diel) a 1968 (II. diel)
  • preklad Milana Richtera z roku 2010 (Faust I, II, réžia M. Čičvák, činohra Slovenského národného divadla) - takmer celý Faust I a asi tretina Fausta II. Preklad ešte nevyšiel knižne; ukážka bola publikovaná v časopise Tvorba (2010).

Milan Richter preložil tiež Prafausta (Faust a Margaréta). Jeho preklad vyšiel v r. 2000 vo vydavateľstve Prístrojová technika ako bibliofíske vydanie. Prafausta v Richterovom preklade uviedli dve slovenské divadlá: Divadlo Jána Palárika v Trnave (premiéra máj 2006) a Divadlo a.ha (premiéra jún 2006).