Fiedlerova kontingenčná teória

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Fiedlerova kontingenčná teória (Fiedlerov kontigenčný model, Fiedlerov model závislosti, Fiedlerova teória efektívneho vedenia) (z rokov 1964, 1965, 1967) je teória štýlu vedenia.

Je to model, ktorý rovnakou mierou zohľadňuje štýl vedenia nadriadeného aj situačné faktory. Model je výsledkom empirických štúdií, na základe ktorých Fred Fiedler zostavil graf, v ktorom je:

  • na y-ovej osi nanesená korelácia medzi štýlom vedenia manažéra (tu definovaným cez jeho vlastnosti, presnejšie ako miera orientovanosti manažéra na vzťahy ako opak orientovanosti na úlohy) a výkonom podriadených pracovníkov manažéra
  • na x-ovej osi je nanesených 8 možných situácií (tzv. „oktantov“), z ktorých každá predstavuje inú kombináciu troch situačných faktorov („dimenzií“), z ktorých každý môže nadobudnúť dve hodnoty:
    • faktor vzťah nadriadeného k podriadeným, teda dôvera podriadených k nadriadenému a ochota podriadených poslúchať nadriadeného: možné hodnoty - dobrý, zlý
    • faktor štruktúrovanosť úlohy, teda nakoľko je činnosť, ktorá sa má realizovať, presne určená: možné hodnoty – štruktúrovaná, neštruktúrovaná
    • faktor moc pozície, teda právomoci nadriadeného: možné hodnoty – silná, slabá

Z krivky (má tvar kopca) možno vyčítať, nakoľko má byť manažér pre danú situáciu (jednu z ôsmich) orientovaný na vzťahy (alebo naopak aká situácia je vhodná pre manažéra s danou mierou orientovanosti na vzťahy). Napríklad pre x-ovú hodnotu 1 (čiže situáciu 1: vzťah nadriadeného k podriadeným dobrý + štruktúrovanosť úlohy štruktúrovaná + moc pozície silná) ukazuje krivka y-ovú hodnotu približne -0,5 (čiže koreláciu -0,5); to znamená, že vzťah medzi mierou orientovanosti manažéra na vzťahy a výkonom podriadených je pre danú situáciu záporný, čiže ak organizácia chce mať vysoký výkon podriadených, musí mať pre danú situáciu manažér nízku mieru orientovanosti na vzťahy a teda inými slovami vysokú mieru orientovanosti na úlohy. Celkovo možno konštatovať, že krivka ukazuje, že ak je situácia extrémne zlá (situácie 7 a 8) alebo naopak extrémne dobrá (situácie 1 a 2), je vhodné mať manažéra orientovaného na úlohy, a iba ak je situácia naopak „stredne dobrá“ (situácie 3-6) je vhodné mať manažéra orientovaného na vzťahy. Tento model bol predmetom početnej kritiky z hľadiska použitej metodológie, nejasnej interpretácie vstupných dát, definícií a aj pokusy model potvrdili len čiastočne.

V roku 1979 Fiedler a Chemers a Mahar predložili zjednodušenú verziu modelu pod názvom Leader-Match-Concept. V tomto modeli bol počet situácií zredukovaný z 8 na 3 a zjednodušili sa metódy merania. V roku 1987 naopak Fiedler a Garcia pôvodnú Kontingenčnú teóriu skomplikovali tzv. Teóriou kognitívnych zdrojov, ktorá k miere orientovanosti manažéra na vzťahy a trom situačným faktorom pridáva ďalšie faktory, ktoré určujú výkon podriadených, a to najmä inteligencia manažéra a inteligencia podriadených.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gill, R.: Theory and Practice of Leadership, 2006
  • Harris, O. Jeff, Hartman, Sandra J.: Organizational Behavior, 2001
  • Scholz, Ch.:Personalmanagement, 1994
  • Stračár, M.: Vedenie ľudí – podstata a obsah tejto manažérskej funkcie. Správanie sa jednotlivcov, skupín, tímová práca. Teória vedenia ľudí. Líder – manažér. Štýly vedenia. Komunikácia, 2006