Gamaliel Starší

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Gamaliel

Gamaliel Starší (hebr. גמליאל הזקן Gamaliel ha-Zaken) alebo Gamaliel I. bol židovský učenec, tanaita, predseda sanhedrinu, čiže židovského Najvyššieho súdu, jedna z najväčších rabínskych autorít prvej polovice prvého storočia po Kr. V Mišne má ako hlava sanhredrinu titul raban. Bol učiteľom Šavla, ktorý sa neskôr stal apoštolom Pavlom.

Mal živý záujem o potreby svojej doby a neváhal odvážne konať, aby ich pomohol splniť. Riadil sa napríklad zásadou, že zákon musí viesť k zlepšeniu sveta a napomáhať všeobecné dobro. Bol zástancom realistického zmiernenia prikázaní ohľadom šabatu, väčšej ochrany žien pred rozvodom a tolerantného prístupu k pohanom. Keď Židia začali prenasledovať apoštolov vzmáhajúceho sa kresťanstva, Gamaliel sa postavil na ich obranu presviedčajúc, že keď ich hnutie pochádza z ľudí, samo sa rozpadne, no keď z Boha, nemožno ho rozohnať (Sk 5,34-42). Ranokresťanská tradícia sa aj preto - celkom nepodložene - domnievala, že sa Gamaliel neskôr nechal pokrstiť, ostal však členom sanhredrinu, aby mohol obraňovať kresťanov, a považovala ho za svätca.

Podľa tradície zomrel v roku 63.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.