Graffiti

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Graffiti alebo grafity je osobitý spôsob písania sprejom na múry a veľké betónové plochy v mestách, na vagóny a podobne. Označuje buď graffitistu (teda tvorcu graffiti – writer) alebo tvorbu graffiti ako anonymný výtvarný prejav rozšírený najmä od začiatku 70. rokov 20. storočia (USA).

Graffiti je subkultúrna forma výtvarného prejavu, ktorá je anarchistickou manifestáciou sociálnej slobody. O popularitu graffiti sa zaslúžil najmä americký výtvarník K. Haring, ktorého tvorbu začali oceňovať aj renomované múzeá. V 90. rokoch sa rozšírili aj v Európe (Berlínsky múr, v Taliansku okraj tisíclírových bankoviek).

Definícia graffiti[upraviť | upraviť zdroj]

Podstata Graffiti spočíva v tom, že writer alebo sprejer sa snaží prezentovať svoje pseudomeno - tag pomocou farby v spreji (ale aj inými prostriedkami), a tým sa odlíšiť od ostatných writerov. Vo väčšine prípadov writeri píšu alebo maľujú svoje mená alebo mená svojich crew. Za graffiti ale môžeme považovať aj rôzne nápisy alebo reklamné logá a slogany - ak sú namaľované sprejmi alebo podobnou technikou. Za graffiti však nemôžeme považovať všetko, čo je namaľované sprejom. Túto skutočnosť bežní ľudia ťažko rozlišujú. Graffiti je individuálny umelecký smer, tak ako ľudia, ktorí sa mu venujú, preto je zodpovedný každý sám za seba a vonkoncom sa nemôže celá scéna posudzovať podľa činov jedného jedinca

Dejiny graffiti[upraviť | upraviť zdroj]

Graffiti Tag-y / podpisy

Počiatky vzniku tohto moderného výtvarného umenia siahajú do mesta New York 60. rokov 20. storočia. Všetko začalo tým, že mladí ľudia začali písať fixkami svoje mená alebo prezývky na všetko okolo seba.

Najznámejší writer tých čias Taki 183, s ktorým New York Times urobili interview, spôsobili, že medzi mladými ľuďmi v celom meste a vo všetkých štvrtiach nastal boom graffiti. Hlavným médiom v New Yorku bol obrovský dopravný systém metra. Písanie svojho mena sa stalo prestížnou záležitosťou svojského sebavyjadrenia, ten, kto mal najviac podpisov na najrozličnejších miestach, bol uznávaný a mal rešpekt ostatných writerov.

Koncom 70.rokov boli tagy také rozšírené, že kto sa chcel zviditeľniť, musel vymyslieť niečo nové. Farba v spreji bola ten pravý nástroj, ktorým sa dalo v krátkom čase vytvoriť farebnú kombináciu svojho mena, a tým sa odlíšiť od ostatných. Následok bol prechod z jednoduchých podpisov na komplikovanejšie maľby. Rozhodujúce bolo opäť množstvo a hlavne štýl.

Začiatok 80. rokov bol graffiti naklonený. Média sa začali viac zaujímať o tento nový umelecký smer, samozrejme aj zo strany vandalov, ale podstatné bolo, že writeri si dokázali otvoriť cestu aj do galérií.

Časom sa graffiti stále vyvíjalo. Newyorskí writeri maľovali stále viac a viac komplikovanejšie, prepracovanejšie a farebnejšie diela. Stále vymýšľali nové štýly a techniky maľovania so sprejom, aby sa odlíšili od ostatných writerov v meste a získali si ich uznanie.

Na celosvetovom boome graffiti, ale aj celej hip-hopovej subkultúry, sa podpísali filmy ako Style Wars Style Wars, Wild Style Wild Style] a Beat Street Beat Street nakrútené začiatkom 80. rokov v New Yorku. Tie ukázali širokej verejnosti, čo je Graffiti, Breakdance, Rap a DJ-ing. Vďaka týmto filmom sa graffiti a hip-hop začali ešte rýchlejšie rozširovať po celom svete, po páde socializmu taktiež na Slovensku.

Graffiti, ako umelecký smer, sa od jednoduchých fixových podpisov pretransformovalo do dynamického kreatívneho umenia, z ktorého v priebehu 90.rokov vznikla odnož graffiti - Street Art. Street Art má viacero podôb, napr. obstriekavanie šablón, lepenie nálepiek, plagátov a mozaík, maľovanie lôg a rôznych znakov...

Dejiny graffiti v Bratislave[upraviť | upraviť zdroj]

Graffiti umelec pracuje na svojom diele

Graffiti sa do Bratislavy, do hlavného mesta Slovenskej republiky, dostali pomerne neskoro – začiatkom roku 1995 zo susednej Českej republiky, ktorá sa stala na dlhší čas vzorom (čo sa štýlov týka). Po meste sa začali objavovať prvé tagy a prvé farebné maľby pod mostom Lafranconi. Jeden z prvých pieces namaľoval Slimer už v roku 1994, ale za ozajstného otca bratislavských graffiti je považovaný Scott. Mimo Bratislavy sú za prvých priekopníkov graffiti, aktívnych v roku 1995 považovaný: Nomad, Niob, Soul.

Za niekoľko rokov urobili graffiti v Bratislave, ale aj na celom Slovensku, veľký krok vpred. Najlepší writeri majú už svoje vlastné osobité štýly, ktoré sa snažia ďalej rozvíjať. Graffiti je jeden z elementov hip-hopovej subkultúry, ale v čase boomu (1996) sa v hlavnom meste graffiti a hip-hop nespájali, nakoľko tu ani jeden z jeho elementov nebol výraznejšie rozvinutý. Neskôr sa už graffiti začali viac spájať s hip-hopom, a tak sa samozrejme aj väčšina ľudí pridávala k tomuto štýlu. Nie je však pravidlom, aby bol writer zároveň aj fanúšikom hip-hopovej hudby.

Za vrchol bratislavskej vlakovej scény je považovaný rok 2000, v ktorom jazdilo najviac pomaľovaných vagónov, čo malo za následok, že sa v depách museli často premaľovávať už pomaľované vagóny.

Približne v roku 2000 sa na scéne objavil crew s názvom Rascals (skrátene RCL'S), ktorý je považovaný za najlepší slovenský crew. Medzi ľudí, ktorí zaň sprejovali patrí aj Daor. Rascals sa objavil vo všetkých častiach graffiti filmu Show must go on

Rok 2004 bol poznačený značnou medializáciou graffiti. Niektoré média a zástupcovia výkonnej moci sa snažili prezentovať tento umelecký smer v negatívnom svetle, a tým zdôvodňovať nutnosť zákona, ktorý graffiti zaraďuje medzi trestné činy s možnosťou väzby. Postihy za graffiti nie sú vo svete ale ničím novým, zákony proti vandalizmu, ale i špecializované policajné antigraffiti jednotky tzv. Vandal Squads, fungujú už celé roky. Slovenskí writeri podobnú skutočnosť v domácich podmienkach predpovedali už dávno.

Hotový graffiti piece

Graffiti je v prvom rade o ľuďoch, ktorí sú individualitami, teda aj celý tento smer je absolútne individuálnou záležitosťou. Podobne ako v reálnom živote i tu každý zodpovedá v prvom rade sám za seba, tým pádom si musí tiež každý sám rozmyslieť, kde sú pomyselné hranice a kam až je možné s graffiti zájsť. Pomaly, po rokoch, začína aj na Slovensku kultúrna a umelecká obec rešpektovať graffiti ako renomovaný výtvarný prejav. Rovnako, tento vývoj sa dal ľahko predpovedať. Dnes, po čase a nutnom vývoji, už tvorbe domácich writerov nechýba kvalita a originalita potrebná pre prezentáciu v galériách.

Po rokoch sa Slovenské graffiti vyvinulo do skutočne obrovských rozmerov, ktoré sú "obyčajným" ľudom nepochopiteľné a na kilometre vzdialené. Tento novodobý umelecký smer pritiahol množstvo mladých ľudí, a tým rozvinul svoje krídla do najrôznejších smerov. Títo umelci si dokázali za krátky čas svojej existencie získať uznanie vo svete, čoho dôkazom sú čoraz pravidelnejšie návštevy writerov zo zahraničia. Naopak, mnohí slovenskí writeri cestujú po svete. Týmto svojským spôsobom reprezentujú seba, ale i našu krajinu a zbavujú cudzincov predsudkov i skreslených, mylných informácií o Slovensku z čias socializmu.

Kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci je graffiti vo svojej vrcholovej podobe nesporne umeleckým prejavom, vo všeobecnosti je väčšinou v spoločnosti vnímané ako negatívny jav. Z pohľadu majiteľov plôch, na ktorých je graffiti realizované bez ich povolenia, ide o vandalizmus, ktorý ich stojí nemalé finančné prostriedky, pri ich odstraňovaní. Niektoré samosprávy sa preto snažia určiť plochy, na ktorých sa môžu writeri beztrestne realizovať. Z hľadiska grafitti, ako druhu adrenalínovej zábavy, sa však takto stráca isté čaro.

Graffiti slovník[upraviť | upraviť zdroj]

Graffiti slovník obsahuje množstvo slangových výrazov (pozri slang), ktoré môžu mať v rôznych mestách špecifické podoby, v podstate však označujú to isté.

  • Bombing - tiež chróm - veľké viacfarebné/ strieborné ilegálne vytvorené dielo v ulici
  • Burner - dokonale prepracovaný, obrovský alebo inak výnimočný piece
  • Buff - umyté graffiti, na vlakoch zväčša na oknách.
  • Can - sprej, dóza s farbou
  • Crew - skupina spoločne maľujúcich graffiti umelcov
  • Cross - premaľovanie, potagovanie iného graffiti, pri prejdení čerstvých vecí má obvykle za následok spory medzi crews. časté je najmä u toyov, ktorí si tak komplikujú svoj možný vývoj a spoluprácu so staršími writers
  • End To End - alebo aj E2E - graffiti pod oknami od začiatku vagónu až po jeho koniec
  • Face - namaľovaná tvár/ hlava, často sa robí spolu s piecom
  • Fat Cap - dýza na sprej, ktorá ma hrubú stopu
  • Character - namaľovaná postavička, často sa robí spolu s piecom
  • King - kráľ, uznávaný writer
  • Legal place- tiež Zóna - legálne miesto na maľbu graffiti
  • Old School - stará škola, writeri, ktorí sa venujú graffiti už dlhé roky
  • Outline - vonkajší obťah graffiti písma, zvýrazní sa tým tvar/ štýl písma
  • Overkill - upchatie spreja
  • Panel - graffiti na vagóne
  • Piece - graffiti maľba na ľubovoľnom povrchu, zväčša legálna.
  • Rooftop - graffiti na streche budovy
  • Rownayl - zapchatie dýzy
  • Silencer - magnet, vďaka ktorému sa eliminuje zvuk guličky v spreji
  • Soft cap - tiež outline cap - dýza na sprej, ktorá ma strednú stopu
  • Style - autentický štýl writera, ktorým píše alebo maľuje svoje meno
  • Street - ulica, maľovanie na ulici
  • Sketch - skeč, graffiti náčrt, skica
  • Spot - miesto, kde sa dajú maľovať graffiti, zväčša na vlaky
  • Toy - začiatočník v graffiti, človek bez štýlu
  • Skinny Cap - dýza na sprej, ktorá ma tenkú stopu
  • Tag - podpis writera, meno writera
  • Train - vlak
  • TKA - TOY KILLER ACTION
  • Throw Up - rýchlo prevedené graffiti, obvykle bez vyfarbenia, môžu však byť aj viacfarebné a prepracovanejšie, zväčša ho tvorí len niekolko ťahov.
  • Yard – miesto, kde sú odstavené vagóny metra alebo vlakov, prípadne iných dopravných prostriedkov
  • Wildstyle - "divoký", ťažko čitateľný piece
  • Whole Car - graffiti maľba cez celý vagón, vrátane okien
  • Whole Train - graffiti maľba cez celý vlak, minimálne 3 vagóny
  • Writer - ten kto píše alebo maľuje graffiti

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]