Grigorij Jefimovič Grum-Gržimajlo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Grigorij Jefimovič Grum(m)-Gržimajlo
Grigorij Jefimovič Grum-Gržimajlo
ruský entomológ a cestovateľ

Narodenie 17. február 1860
Petrohrad, Ruská ríša
Úmrtie 3. marec 1936 (76 rokov)
Leningrad, Sovietsky zväz

Grigorij Jefimovič Grum(m)-Gržimajlo (ruskou azbukou: Григорий Ефимович Грум(м)-Гржимайло; v angl. a čiastočne nemeckých textoch Grum(m)-Grshimailo; * 17. február 1860, Petrohrad, Ruská ríša – † 3. marec 1936, Leningrad, Sovietsky zväz) bol významný ruský entomológ a cestovateľ. Je známy svojimi prieskumnými cestami do Strednej Ázie, na Pamír, Bucharu, Ťanšan, Kan-su, Kukunor, západné Mongolsko, Tuviansko a Ďaleký východ.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Petrohrade v roku 1860 v rodine ekonóma. Spočiatku sa zaujímal o filoxéru - študoval jej problematiku vo vinohradoch. Svoju prvú vedeckú prácu napísal v roku 1882 vo veku 21 rokov a zaoberala sa motýľmi (Lepidoptera) na Kryme. Spolupracoval s profesorom M. N. Bogdanovov z Petrohradského múzea a prispel mu veľa zo svojej zbierky do múzea. Študoval aj zbierky v múzeu, ktoré zozbierali takí významní ruskí zberatelia a prieskumníci, ako napr. Nikolaj Prževaľskij, Grigorij Potanin, Piotr Petrovič Semionov-Ťan-Šanskij a ostatní prieskumníci zo Strednej Ázie.

Od roku 1882 Grum-Gržimajlo študoval motýle z Besarábie, Krymu a Pobaltia a venoval sa aj zoogeografii. Počas svojich zberov v blízkosti Sarepty sa stretol s nemeckým zberateľom Rückbeilom a s veľkovojvodom Nikolajom Michajlovičom Romanovom, ktorí mu navrhli aby publikoval svoje práce. Zároveň mu prisľúbili svoju podporu a pomoc pre jeho expedície na Pamír. V roku 1884 začal svoju prvú expedíciu na Pamír, počas ktorej navštívil Alajské vrchy, Zaalajský chrbát a cez Tersagarské údolie dosiahol až Fedčenkov ľadovec. Zozbieral okolo 12 000 druhov hmyzu, hlavne motýľov, z čoho tridsať druhov boli nové pre vedu. V roku 1885 podnikol druhú výpravu na Pamír, kde zozbieral cca. 20 000 exemplárov hmyzu. Tretiu expedíciu na Pamír podnikol v roku 1886.

Jeho zbierka hmyzu (Lepidoptera a Coleoptera) sa nachádza v Zoologickom múzeu v Petrohrade. Časť svojej zbierky predal Henrymu Johnovi Elwesovi (18461922).

Bibliografia (čiastočná)[upraviť | upraviť zdroj]

  • «Несколько слов о чешуекрылых Крыма» («Труды энтомологического общества» XIII, 1881)
  • «Ueber einige Lepidoptera von Narva» («Horae Soc. Ent. Ross.» XVII, 1883)
  • «Lepidopterologische Mittheilungen» («Mémoires» I, 1884)
  • «Bericht über meine Reise in das Alai-Gebiet» («Mémoires» II; 1885)
  • «Очерк припамирских стран» («Известия Императорского русского географического общества» XXII, 1886)
  • «Очерк сельского хозяйства в Туркестане» (1886),
  • «Bericht über meine Reise in das östliche Buchara» («Mémoires» III, 1887)
  • Novae species et varietas Rhopalocerum. Horae Soc. ent. Rossicae, 22: p. 303 - 307: (1888).
  • Le Pamir et la faune lépidoptérologique. Mém. lépidop. Ed. N. M. Romanoff 4 volumes: 576 pp. + 21 pl., (1890).
  • Lepidoptera nova in Asia centrali novissime lecta et descripta. Horae Soc. ent. Ross. 25(3-4): p. 445 - 465, (1891).
  • «Дунганский партизан Да-хо-Баян-ху» («Исторический вестник» 1891)
  • Monografia «Описание Амурской области» (1894)
  • Lepidoptera nova vei parum cognita regionis palaearcticae. I. Ezhegod. Zool Mus. Imp. Akad. Nauk, Ann. Mus. Zool. Acad. Imp. Sc. Volume 4: (1899), (v ruštine).
  • Lepidoptera nova vel parum cognita regionis palaearcticae. II. Ezhegod. Zool. Mus. Imp. Acad. Nauk, Ann Mus. Zool. Acad. Imp. Sc.,Volume 7, (1902), (v ruštine).
  • «Описание путешествия в Западный Китай» (тома 1—3)
  • Monografia «Западная Монголия и Урянхайский край» (тома 1—3, 1914—1930)
  • Množstvo článkov v slovníku (в словаре Брокгауза-Ефрона) (1890—1904)

Vyznamenania[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje informácií o autorovi[upraviť | upraviť zdroj]

  • Grieshuber, J. & Churkin, S: 2003, Grum-Grshimailo's journey through China with notes on some Colias taxa. Helios IV: p. 224 - 243 + 1 map.

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]