Halucinácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pokušenie sv. Antona, detail, oltár v Insenheime, Mathias Grünewald, 1515, zobrazenie je možno ovplyvnené opisom halucinácií, spôsobených kyjaničkou purpurovou

.

Halucinácia (iné názvy: vidina, mam, prelud; čiastočné synonymá: fantazma, videnie) je klam vnímania, pri ktorom pociťujeme realitu, aj keď chýba vonkajšia podnetová energia [1]. Tento vnem vzniká bez súčasného vonkajšieho podnetu a má pritom pre jedinca charakter skutočnosti.

Pri pravej halucinácii je vnem taký presvedčivý, že spochybňovanie reálnosti prežitku považuje osoba, ktorá halucináciu vníma, za manéver. Svoju vlastnú pochybnosť vyjadruje, len ak si vnemom nie je celkom istá. Pri pseudohalucinácii (nepravej halucinácii) dokáže rozlíšiť klamné vnemy od reality.

O halucináciách jestvuje mnoho teórií. Jedna predpokladá, že sú to iba aktivované predstavy. O tom, ako sa predstavy aktivujú a deformujú, ako získajú reálny charakter, existujú len hypotézy. Aj otázka reálnosti má svoje problémy, z čoho vidieť, že stvárnenie halucinácie nezávisí len od zmyslového orgánu, ale od mnohých osobnostných zvláštností jedinca[2].

Delenie halucinácií[upraviť | upraviť zdroj]

  • sluchové
  • zrakové
  • čuchové
  • chuťové
  • hmatové (taktilné) – halucinatórne vnemy na povrchu tela
  • viscerálne – halucinatórne vnemy v útrobách
  • intrapsychické – na pomedzí porúch vnímania a myslenia
  • ďalšie

Príčiny vzniku halucinácií[upraviť | upraviť zdroj]

Halucinácie patria medzi najvýznamnejšie poruchy vnímania. Príčiny ich vzniku môžu byť rôzne, napr.:

  • silné emocionálne zaťaženie - môže viesť k vystupňovaniu vnemov, ktoré súvisia nie s vonkajšími podnetmi, ale so vnútornými aktivitami jedinca
  • stres - telesné alebo duševné preťaženie znižuje kontrolnú funkciu mozgu
  • senzorická deprivácia - vznikajú po úplnom vyradení podnetov alebo ich nedostatku (napr. pri letoch na dlhé vzdialenosti, vo vesmíre, pri dlhotrvajúcej izolácii napr. v tme)
  • hypnóza a vplyv niektorých drog
  • telesné ochorenia - napr. cukrovka
  • duševné ochorenie - veľmi často sú aj znakom duševného ochorenia, pre schizofrenikov býva halucinácia výrazne negatívnym zážitkom

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Maria Fürst: Psychologie, Votobia,1997, ISBN 80-7198-199-0
  2. FILIT, OTVORENÁ FILOZOFICKÁ ENCYKLOPÉDIA

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.