Hodvábnica veľká
| Hodvábnica veľká | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Entoloma sinuatum | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Hodvábnica veľká[1][2][3] (staršie názvy: zvonovec veľký[4][3], zvonovec olovový[4][5]; lat. Entoloma sinuatum alebo Entoloma lividum) je prudko jedovatá huba z čeľade hodvábnicovitých (Entolomataceae).
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Mäsitá plodnica hodvábnice veľkej má 5 – 15 cm, niekedy až 20 cm široký klobúk,[6] spočiatku polguľovitý až zvonkovito kužeľovitý s podvihnutým okrajom, neskôr plocho klenutý, v strede niekedy s tupým hrboľom. Za mladi je belavý až sivookrový, v dospelosti sivohnedastý, hladký, holý, jemne vrastene vláknitý, hodvábne lesklý, nehygrofánny. Lupene sú 8 – 15 mm široké, riedke, pri hlúbiku vykrojené, najprv belavé, nesôr krémové, potom žltkastolososovoružové a v starobe mäsovočervenkasté.[7] Hlúbik je 5 – 15 cm dlhý, 1 – 3 cm hrubý, valcovitý, na spodu často kyjačikovito rozšírený, pevný, v dospelosti dutý, na vrchole oinovatený, poniže jemne vláknitý, belavý až krémovožltkastý.[8] Dužina je pevná, belavá, lesklá a nemenlivá, za mladi vonia a chutí ako čerstvo zomletá múka, v starobe však dosť nepríjemne.[7][8] Výtrusy sú nepravidelné, šesťhranné, hladké, bledožltkastoružové, s jednou veľkou tukovou kvapkou, 9 – 11 × 8 – 9 μm veľké. Výtrusný prach je mäsovočervenkastý.[7]
Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]
Plodnice hodvábnice veľkej vyrastajú od začiatku júla, zriedkavo už od konca mája, až do septembra v teplejších a svetlých listnatých lesoch, najmä v dubinách, aj mimo lesa, napr. na hrádzach rybníkov a v stromoradiach.[6][8] Hodvábnica veľká je teplomilný druh, preto sa nevyskytuje v chladnejších a horských oblastiach. Nerastie ani na kyslejších pôdach.[6]
Praktický význam[upraviť | upraviť zdroj]
Je to prudko jedovatá huba, ktorá môže za určitých okolností zapríčiniť aj smrteľné otravy.[7] Po požití tejto huby sa otrava prejaví po 2 až 4 hodinách zvracaním a hnačkami. Tento stav môže pretrvávať aj niekoľko dní, pričom postihnutý stratí veľa tekutín.[6][8]
Možnosť zámeny[upraviť | upraviť zdroj]
Neskúsení hubári si plodnice hodvábnice veľkej mýlia i s jedlými hubami, a to najmä s hodvábnicou jarnou, s čírovnicou májovou, so strmuľkou inovaťovou alebo niekedy aj s machovkou obyčajnou.[8][7]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
mladé plodnice -
skupina plodníc -
staršie plodnice -
lupene plodnice
.JPG)
_P._Kumm_393814.jpg)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ hodvábnica veľká. In: Encyclopaedia Beliana
- ↑ Zoznam nizsich a vyssich rastlin Slovenska [1]
- ↑ a b ČERVENKA, M. et al. Z našej prírody - rasliny ... Bratislava: Príroda, 1984, S. 44
- ↑ a b zvonovec. In: Krátky slovník slovenského jazyka
- ↑ pečiarkovité. In: Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975, S. 361
- ↑ a b c d Mirko Svrček, Bohumil Vančura. Huby. Bratislava : Príroda, 1987. 64-021-87. S. 189.
- ↑ a b c d e Aurel Dermek. Huby lesov, polí a lúk. Martin : Osveta, 1985. 70-003-85. S. 310.
- ↑ a b c d e Ladislav Hagara. Atlas húb. Martin : Osveta, 1987. 70-042-87. S. 338.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hodvábnica veľká
