Hyakinthos

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Umierajúci Hyakinthos, autor:Alexander Kiselev (1838–1911)

Hyakinthos (starogr. Ὑάκινθος – Hyakinthos, lat. Hyacinthus) je v gréckej mytológii syn spartského kráľa Amykla a jeho manželky Diomédy.[1] Niektoré zdroje uvádzajú, že otcom bol spartský kráľ Oibalos.[2]

Hyakinthos bol veľmi krásny muž, nebolo teda divu, že sa jeho priateľom stal boh Apolón. Boh západného vetra Zefyros o jeho priazeň tiež usiloval, ale Hyakinthos si ho nevšímal.

Niektoré antické zdroje uvádzajú, že ešte pred Apolónom bol Hyakinthovým priateľom slávny grécky básnik Thamyris. O týchto mužoch sa tvrdilo, že to boli prví muži, ktorí boli milencami.[3] Apolón sa však Thamyrida ľahko zbavil. Chválenkár Thamyris o sebe rozširoval, že v speve prekoná aj samotné Múzy. Apolón to Múzam povedal a Thamyridov osud bol spečatený. V súťaži, ktorá nasledovala Thamyris s Múzami samozrejme prehral a tie ho potom potrestali tak, že ho zbavili zraku, hlasu i pamäte.[3]

Apolón prichádzal do Sparty za Hyakinthom často. Voľné chvíle trávili súťažením v zdatnosti a obratnosti. Keď raz spolu súťažili v hode diskom, prizerajúci sa žiarlivý Zefiros zrazil nechtiac letiaci disk na Hyakinthovu hlavu a spôsobil mu také zranenie, ktoré už nevedel zaceliť ani boh Apolón a Hyakinthos zraneniu podľahol.[4] Nešťastný Apolón sa zaprisahal, že na svojho priateľa nikdy nezabudne a aby si ho pamätali aj ľudia, z jeho vytečenej krvi nechal vyrásť kvet, ktorý sa dodnes volá hyacint.[4]

Hyacint

Jeho otec Amyklas nariadil, aby sa v Sparte na jeho počesť každé leto konala slávnosť Hyakinthaea.[5] Táto slávnosť sa potom konala každoročne a trvala tri dni. Prvý deň sa smútilo za Hyakinthovou smrťou a ďalšie dva dni sa oslavovalo jeho znovuzrodenie v podobe kvetiny. Aj keď Hyakinthos nebol bohom, centrom jeho kultu bol v Apolónov chrám v meste Amyklai.[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Apollodoros, Kronika, 3,10,3.
  2. Hyginus, Fabulae, 271.
  3. a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 1,3,3.
  4. a b Filostratos St., Picturis, 1,24.
  5. Ovidius, Metamorphoses, 10,209.
  6. Strabón, Geographica, VI,3,278.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]