IRAS

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
IRAS (InfraRed Astronomical Satellite)
Iras.jpg

umelecká predstava IRAS na zemskej orbite
Prevádzkovateľ NASA/NIVR/SERC
Družica Zeme
Dátum štartu 26. január 1983
Nosná raketa Delta 3910
Kozmodróm Vandenberg Air Force Base, Kalifornia
COSPAR 1983-004A
Webová stránka irsa.ipac.caltech.edu
Hmotnosť 1073 kg
Elementy dráhy
Typ dráhy geocentrická
Výška 911 - 876 km pre epochu 1. 1. 2008 [1]
Doba obehu 103 minút
Teleskop
Priemer 570 mm
Vlnová dĺžka infračervená 12-100 mikrometrov
Ohnisková vzdialenosť 5,5 m, f/9.6
Chladiaca látka tekuté hélium
Prístroje
Main array 62 detektorov
Low Resolution Spectrometer (LRS) spektrometer
Chopped Photometric Channel (CPC) fotometer

IRAS (InfraRed Astronomical Satelite) je infračervená družica na obežnej dráhe okolo Zeme. Od svojho vypustenia v roku 1983 raketou Delta zaznamenala státisíce opticky neviditeľných infračervených zdrojov. Ako prvá nasnímala aj samotné jadro našej Galaxie. Objavila aj 6 nových komét a získalo nové údaje o ďalších 25 už známych kométach. [2]

Samotný infračervený ďalekohľad je umiestnený v Dewarovej nádobe obsahujúcej 500 litrov tekutého hélia, aby nasnímané údaje neprekrylo infračervené žiarenie samotnej družice. Infračervený ďalekohľad tvoriaci hlavnú časť jej vedeckého vybavenia má priemer objektívu 570 mm a sekundárne zrkadlo odráža lúče na sústavu celkove 70 detektorov, z ktorých 8 pracuje vo viditeľnej časti spektra a ostatné v infračervenej.

Popis objektu[upraviť | upraviť zdroj]

Družica má tvar valca s priemerom 2,16 metra a dĺžkou 3,60 metra. Elektrickú energiu jej dodávajú solárne panely s rozpätím 3,24 m. Jej riadenie zabezpečujú dva počítače s kapacitou pamäte 2×32 kilobajtov. Zaznamenané údaje sa ukladajú na dve magnetopáskové jednotky, ktoré majú celkovú kapacitu 450 Mbit. Na Zem sa údaje prenášajú rýchlosťou 4 kbit/s. Hlavným vedeckým prístrojom je infračervený ďalekohľad. Primárne zrkadlo s priemerom 570 milimetrov a ohniskovou vzdialenosťou 5,5 metra je vyrobené z berýlia. Zorné pole ďalekohľadu má šírku 63', čo je asi dvojnásobok priemeru mesačného kotúča v splne. Sekundárne zrcadlo odráža lúče na súbor meracích prístrojov, ktorý tvorí 62 infračervených detektorov, 8 optických detektorov a 3 doplnkové experimenty súhrnne označené DAX (Dutch Additional Experiment).[1]

Hlavné prijímacie stanice a riadiace stredisko OCC (Operations Control Centre) je umiestnené v Chiltone vo Veľkej Británii.

Priebeh misie[upraviť | upraviť zdroj]

Družica odštartovala s nosnou raketou Delta z kozmodrómu Western Test Range 26. januára 1983 v čase 02:17 UT. Dráha, na ktorú bola družica navedená, bola veľmi blízka polárnej dráhe so sklonom k rovníku okolo 99°. 5 dní po štarte bol otvorený poklop ďalekohľadu a družica zahájila kalibračné merania. 10. februára IRAS zahájila pravidelné vedecké pozorovania.

Dĺžka trvania aktívnej činnosti bola obmedzená množstvom tekutého hélia, ktorého spotreba mala rýchlosť približne 300 g za deň. Doba činnosti družice trvala 10 mesiacov, počas nej stihla 4-krát zmapovať 96% oblohy, pričom zaznamenala 350 000 infračervených zdrojov. K jej významným objavom patrí objav protoplanetárneho disku okolo hviezdy Vegy, alebo zhluky teplého plynu nazvané infračervené cirry, ktoré sú roztrúsené po celej oblohe. IRAS bola tiež prvou družicou, ktorá objavila kométu. Stalo sa tak 25. apríla a kométa dostala označenie 1983d IRAS-Araki-Alcock. 22. novembra zásoby tekutého hélia došli, vedci však pokračovali v pozorovaní až kým teplota stúpla na 11 K (262 °C). 23. novembra družica ukončila svoju činnosť a ako neaktívne teleso naďalej obieha okolo Zeme po dráhe s perigeom zhruba 876 km, apogeom 911 km a sklonom 99.07°.

Všetky údaje získané družicou IRAS sú uložené v NSSDC (National Space Science Data Center) v Goddard Space Flight Center. Prevažná časť prístupných údajov sa dá získať prostredníctvom internetu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b http://www.lib.cas.cz/space.40/1983/INDEX1.HTM
  2. Josip Kleczek: Velká encyklopedie vesmíru. Praha 2002